čo už, osud
Tak vieš, keď si prvý a dosiahneš všetko čo sa dá, vybuduješ si rešpekt, časom ťa ten stereotyp prestane baviť. Len klikať mestá, sem-tam nejaké obsadiť, či sa zapojiť do nejakej hromadnej akcie, ale už to nie je ono, začiatok je aspoň pre mňa najlepší tak do dvoch mesiacov, vtedy to je super, človeku sa chce, je čo ešte dokázať, o čo bojovať, lenže neskôr ťa to prestane baviť.
Maximálne prečo tam človek ešte zostane, sú niektorí ľudia, ktorí to tam hrajú, že si popíšeš, zasmeješ sa atď.
Lenže, to prvé miesto má aj inú stránku.
Ľudia sa s tebou bavia len preto, lebo si prvý. Keď potom zapneš dofču, ako som zapol vždy ja pred zmazaním, vidíš, ako ti už nik nenapíše a keď hej, tak to už nie je také ako predtým. A tá závisť, urážanie, intrigy, tie zohrali svoju rolu na oboch svetoch. Ale hlavne tie "kamarátstva", len preto, že si prvý.
Asi tak