Tak keď sa vám to páči
5. Kapitola
Po tom tomto incidente Jack pochopil, že nemôže všetko nechávať len tak na náhodu. Z 50 000 ktoré dostal Pietro za otrávenie Jackovho jedla už ostalo len asi 5 000, lebo 30 000 dali rodine mŕtveho ochrankára a za 10 000 najali nového, dôveryhodnejšieho kuchára, ochutnávača jedla a kúpili pár nových hračiek pre strážnikov v ich tajných skladoch. Jack sedel vo svojej kancelárii s nohami vyloženými na stole a kýval sa zo strany na stranu vo svojej drahej ručne vyrezávanej stoličke z kanadského javora. Vychutnával si krátke chvíle odpočinku, keď začul hlasné tóny Eminemovej piesne Not Afraid, ktorú mal nastavenú ako zvonenie vo svojom iPhone. Bolo to také hlasné a také nečakané, že stratil rovnováhu a rozsypal sa na zem ako vrece zemiakov. Rýchlo sa však pozbieral a nervózne do svojho mobilu zakričal : „Čo je??“, po sekunde bolesti v uchu vzal hovor a zakričal to ešte raz, hlasnejšie. Bol šokovaný, keď sa na druhej strane ozval hlas riaditeľa jeho liehovaru, najvýnosnejšieho podniku v celom meste.
-„Čo sa deje Jack?“
-„To nič Pán riaditeľ, chvíľková nervozita. Čo potrebujete?“
-„Nič zvláštne, len by som vás chcel pozvať na prehliadku nášho podniku. Čo poviete?“
-„S radosťou prídem. V akom čase vám to vyhovuje?“
-„Myslím, že okolo štrnástej hodiny by to bolo fajn.“
Jackove hodinky ukazovali pravé poludnie.
-„S radosťou prídem.“
-„Výborne. Mohli by ste prísť na zadné parkovisko?“
-„Ak vám to tak vyhovuje...“
-„Áno.“
-„Tak prídem. Dopočutia“
-„Zbohom pán Jack.“
Jack s kľudom položil svoj telefón na stôl a pokračoval v poobedňajšej sieste, zatiaľ, čo na druhej strane sa v kancelárii riaditeľa liehovaru ozval tlmený výstrel a stručný rozkaz: „O dve hodiny sú tu, choďte sa pripraviť, o 13:45 vás tu chcem mať všetkých.“ Keď dohovoril, tridsať ostrieľaných mafiánov sa rozbehlo na všetky strany. Niektorí na záchod, iní do kuchyne či pred televízor, no väčšina si išla skontrolovať svoje zbrane. ,,Odneste niekto toho starca“ ozval sa Ricardo a ukázal na telo mŕtveho riaditeľa. Dvaja vojaci ho chytili a hodili ho do kontajnera na recyklovateľný papier. Medzitým sa Jack znovu pustil do povinností. Zobral svoj mobil a zavolal Dustinovi.
-,,Dnes sa ideme prejsť do liehovaru. Chcem so sebou dve autá. V jednom pôjdem ja s Jimom a dvomi našimi chlapmi a v druhom pôjdeš ty s tromi ostreľovačmi a rozostavíte sa po okolitých budovách. Po tom incidente s jedlom nemôžeme nič nechať na náhodu. Všetci si vezmite nepriestrelné vesty, pištole a vysielačky.“
-„Rozumiem Jack. Dúfam, že toto bude kľudná akcia“
Ani nevedel, ako sa mýli. Okamžite dal rozkaz aby niekto pripravil dve Aston Martiny s pancierovaním. Potom sa obrátil na chlapov a spýtal sa : „Sú tu nejakí ostreľovači?“ Zdvihlo sa asi dvadsať rúk. ,,Spýtam sa ešte raz... Sú tu nejakí chlapi, ktorí na kilometer zostrelia plechovku?“ Zdvihli sa už len tri ruky. Akurát. „Choďte si pre zbrane a nezabudnite na vesty.“ Ako doznelo posledné slovo, traja ostreľovači, sa rozbehli k skladu aby oprášili svoje ostreľovačky STEYR HS .50, nahádzali ich do kufra a išli sa pripraviť na akciu. Keďže liehovar bol asi 10 minút od Jackovej vily, mohol si kľudne dať načas. Ricardovi ľudia však nie. Keď odbilo tri štvrť na dve hodiny všetci už stáli, poprípade kľačali alebo ležali na svojich miestach okolo celého parkoviska ako osy pripravené zaútočiť na Jacka a jeho sprievod. Jack a jeho ochranka posadali do áut a vybrali sa na cestu do liehovaru. Prešli okolo dobre známeho Baru u Opitých kovbojov, Peteeho zmiešaného tovaru a Reštaurácie u chlapíka, no nikde sa nedialo nič zaujímavé. Všetko okolo naznačovalo pokojný deň.. Okrem tridsiatich vycvičených zabijakov v okruhu 500 metrov od liehovaru. Dustin sa odpojil necelé dve kilometre od cieľa a zašiel medzi budovy kde doparkoval auto a spolu s ostatnými si zobral svoju ostreľovačku. Jeden z chlapov dofajčil a všetci sa začali šplhať hore požiarným rebríkom na strechu osemposchodového paneláku. Dustin si ľahol medzi dve veľké kopy bordelu a dokonale v nich zmizol. Okamžite začal vydávať rozkazy : „Takže Cory, ty choď tam k tej šnúre s prádlom, Michael, ty môžeš ísť k tomu veľkému oceľovému trámu a ty Max...“
-„Ja pôjdem k tomu hniezdu ak by si neodporoval“ a ukázal smerom na veľké vtáčie hniezdo ktoré bolo zjavne neobývané. Keď k nemu Max prišiel, zistil, že je postavené ideálne na streľbu v ľahu. Okamžite zaujal pozíciu a bol pripravený hocikedy niekomu vystreliť mozog z hlavy. Ostatní boli taktiež pripravení. Práve včas.. Jack prišiel na zadné parkovisko tak ako sa dohodli, no tam nikto nebol. Už, už sa chystal otvoriť dvere aby si obzrel situáciu vonku, keď ho v tom zastavila Jimova silná ruka.
-„Môže to byť pasca.“ Povedal dosť nahlas na to, aby ho počul ostreľovač najbližšie k nim. Ozvalo sa cvaknutie ostreľovacej pušky M 107, náboj s rachotom vyletel z hlavne a letel priamo na Jackovu hlavu. Nebyť dva a pol centimetrov hrubého nepriestrelného skla, Jack by už bol dávno mŕtvy. Ďalší náboj zapadol do hlavne. Ozval sa ďalší výstrel o pár metrov vedľa.. A ďalší... Ostrostrelci bez únavy nešetrne zasypávali guľkami Jackov opancierovaný Aston Martin, lenže ten odolával a guľky sa od neho odrážali lopty od stĺpu. Dustin so svojimi chlapmi neváhal a pustil sa do paľby. Moment prekvapenia využili až prekvapivo dobre. Dokopy zostrelili 17 ostreľovačov, kým si ich všimli A dofrasa... Precedil Dustin pomedzi zuby keď spolu s ostatnými utekali zo strechy na iné, lepšie útočisko. Situáciu využil na druhej strane Jack. Keď sa sniperi otočili Jack vyletel z auta aj so svojou M4A1 a začal páliť do ostreľovačov ako do handrových bábik. Zvyšok jeho posádky reagoval rovnako. Sniperi padali jeden po druhom ako hrušky. Lenže Jack si nevšimol Ricarda, ktorý sa poza oplotenie prikrádal čoraz bližšie a bližšie k nim. Keď už bol od nich na 10 metrov vytiahol svoj zlatý kolt a namieril Jackovi rovno na miesto, kde by malo byť srdce. Bol by to smrteľný zásah, keby Jack práve neskončil so strelcami na streche a nechystal sa sadnúť do auta. Guľka mu namiesto srdca prestrelila Jackove rameno, ale aj to stačilo na to, aby nemohol odísť. Chlapi ho vtiahli na zadné sedadlo a Jim sa ujal volantu. Otočil sa a upaľoval domov aby mohli Jacka ošetriť. Dustin medzitým zliezol po schodoch dole a naskákal so svojimi chlapmi do druhého opancierovaného auta. Podobne ako Jim sa Dustin oprel celou silou do plynu a rýchlosťou 276 kilometrov za hodinu sa rútil späť domov. Hneď ako zastavili, Jim a Dustin vytiahli bieleho Jacka von z auta a preniesli ho do jeho postele. Tam už mu rodinný lekár ranu vyčistil, zašil a obviazal. Guľku vyťahovať netrebalo, lebo tá prešla cez celé jeho rameno. Potom ho nechali odpočívať. Večer, keď sa zobudil, už ho ruka až tak nebolela, ale dobre vedel, že si najbližšie dva týždne nevystrelí a ani nebude šoférovať. Či to bude viac ukáže čas. Pozbieral sa z postele, a vybral sa na večeru. Samozrejme, najprv si z jedla zobral ochutnávač. Zatváril sa trochu divne, lebo kuchár pridal do jedla trochu viac korenia, ale otrávené nebolo a tak sa Jack mohol s kľudom pustiť do jedla. Po vynikajúcej špecialite z africkej kuchyne sa Jack mohol odobrať do svojej spálne kde sa uložil a zaspal v priebehu piatich minút.
6. Kapitola
Jack sa zobudil popoludní, keď jeho iPhone ukazoval 12:48. Bol na dne, nevedel komu môže veriť, myslel, že sa nervovo zrúti alebo sa rovno zastrelí, aby mal pokoj. Z týchto myšlienok ho vytrhli Jim s Dustinom. Čo zase preboha???
-„No vstávaj ty spachtoš. Treba makať“ zvolal Dustin.
-„Dajte mi už pokoj!!!“ skríkol a otočil sa na druhú stranu.
-„Neboj sa, nič vážne. Ideme len... “ začal, ale nedokončil kvôli výbuchu granátu M-67 niekde okolo fontány pred vilou. Do riti!!
-„Čo to bolo??“ s hrôzou v očiach vykríkol Jack.
-„Nejaký granát..“ prehodil Jim cez plece ale to už utekal do západného krídla k oknu, kde mal nainštalovanú svoju najnovšiu hračku, o ktorej nikto nevedel.
Ďalší nádherný a pokojný deň pred nami povedal si Jack, ale to už aj on bežal do zbrojnice pre svoju útočnú pušku M4A1 a samozrejme Desert Eagle. Keď sa pozrel cez okno, nedokázal uveriť tomu, čo vidí. Nevidel nič.. Vôbec nič celý dvor bol zahalený do veľkého mraku dymu z dymovníc. Hneď vedel čo potrebuje. Odsunul veľkú debnu s mínometom a dostal sa do chodbičky, kde mal uložené svoje najvzácnejšie zbrane. Vytiahol odtiaľ FN SCAR-L / Mk.16 s termálnym videním, zasunul za sebou debnu a bežal do východného krídla aby si našiel dobrú pozíciu na paľbu. Ostatní jeho muži nemali termálne zameriavače a tak so svojimi UMP 45 a P90 pálili na slepo do dymového závoja. Tu a tam sa ozval nejaký výkrik po náhodnom trafení do ruky, či nohy. V tom dostal jeden z chlapov nápad.
-„Kryte sa, o chvíľu som späť“
-„Čo zase vymýšľaš Leighton?“ podráždene sa opýtal iný mafián.
-„Počkaj tu, hneď som späť.“ Dopovedal a odbehol do zbrojnice. Siahol do debničky na ktorej bolo napísané GM-94 schmatol vec, ktorá sa podobala veľkej rúre na stojane a bežal späť k ostatným. Jack si zatiaľ našiel skvelú pozíciu a pálil do pohybujúcich sa bielych bodiek na svojom teleskope. Pomocou tepelného videnia videl 3 rozžhavené motory na ktorých zrejme prišli neznámi útočníci. Ostávalo ich už len 7, ale kryli sa tak dobre, že bolo takmer nemožné ich zasiahnuť čo i len do prsta na ruke. Jim pribehol na balkón na ktorom bol asi kilometrový pás s muníciou kalibru 7,62 mm ktorý končil pod veľkou bielou plachtou. Jimovi až zažiarili oči keď si predstavil, že o chvíľu bude na tých sviniarov páliť rýchlosťou 600 guliek za minútu. Stiahol plachtu a odhalil veľký guľomet M240 E6 v čiernej farbe. Zaujal streleckú pozíciu, zdvihol poistky a začal so svojím dielom. Leighton práve pribehol k ostatným chlapom a tí naňho pozerali trochu prekvapene, ale hneď nato ho pochválili za výborný nápad
-„Granátomet skvelý nápad“ úsmevom povedal chlapík, čo ho pred tým karhal.
-„Áno, ale neviem ako to funguje.“ S nádejou sa poobzeral po ostatných ale nikto nevedel ako sa s granátometom narába.
-„Ukáž to sem“ skríkol na jeho potešenie jeden z chlapov, ktorému už došla munícia a tak sa novej zbrani potešil. Obratne granátomet nabil, odistil a pripravil sa na streľbu. Trošku sa zaklonil a a kývnutím hlavy naznačil, aby mu urobili priestor. Vypálil a napriek stálemu dymu mieril perfektne. Trafil sud s benzínom ktorý tesne pred prepadom doniesol Dustin pre garáž, ale nestihol ho odpratať. Dvaja chlapi odleteli a udreli sa o betónové piliere ktoré ťarchu vydržali a jednému to odtrhlo ruku.
-„Už len štyria!!“ zvreskol Jack keď menil zásobník.
-„Traja!!“ skríkol a zasunul do palebnej komory ďalšiu nábojnicu.
-„Dvaja!!“ ozval sa aj Jim s diabolským úsmevom.
-„Už len jeden!“ pridal sa chlap s granátometom.
-„Hotovo!“ ozvalo sa zo strechy od snipera.
To si myslíte len vy. Ricardo zatiaľ kľačal spolu so svojimi dvadsiatimi mužmi za múrom, cez ktorý ich nebolo vôbec vidieť. Všetko sa ukľudnilo, dym už vymizol. Po nádvorí boli porozhadzované desiatky zbraní, tiel a úlomkov zo všetkého možného od sudov až po omietku. Chlapi pomaly začali vychádzať zo svojich úkrytov prezrieť mŕtvoly. Jack zbehol po schodoch a Jim ostal pri guľomete ,,keby náhodou“ . Keď boli všetci vonku Ricardo dal pokyn svojím mužom. Postavili sa ako jeden a začali páliť do Jacka a jeho chlapov. Na jednej aj na druhej strane padali muži ako steblá trávy. Jim ich podporoval zhora ale bojovali proti presile a tak sa museli kryť. Kým skočili za veĺkú fontánu v strede nádvoria, Jack dostal do nohy od Ricarda a zvali sa na zem. Kľakol si na zadravú nohu a spustil opätovnú paľbu. Nevyzeralo to nádejne. Ricardo mal ešte 10 mužov, zatiaľ čo Jack mal už len Leightona s granátometom bez granátov a Jima na streche s guľometom. Ricardovi chlapci sa dohodli. Naraz odistili svoje granáty a hodili ich smerom k fontáne. Boli vražedne presní Jack stihol utiecť a hodiť sa za sochu anjela, ale Leighton nebol dosť rýchli. Padol na zem s desiatkami črepov v chrbte. Jack ostal sám. Ricardov sniper na potravinách oproti vile ho mal na muške, čakal len na pokyn.
-„Traf ho niekam do žalúdka ale nezabi ho.“ ozvalo sa v sniperovej vysielačke.
-„Rozkaz šéf“ sniper priblížil teleskop na svojej AS50 kalibru 12,7 mm náboj ťukol a sniper začal mieriť. Zadržal dych a namieril Jackovi na žalúdok. Stlačil spúšť. Jack zvreskol od obrovskej bolesti. Krútil sa na zemi a snažil sa nájsť niečo čím by si vybral guľku. Ricardo vyšiel z úkrytu so svojím zlatým koltom. Pomalým krokmi kráčal k Jackovi.
-„Prehral si ty bastard“ povedal s kľudom Ricardo a stlačil spúšť.
