DeletedUser
Hosť
OLYMPIÁDA
Ranná rosa sprevádzala skorý východ slnka v Mauropolise. Kráľ Maurícius zo svojho balkóna pozeral na more. Dnes bol veľký deň. Do polisu mal zavítať Caesar, pretože práve dnes sa tu začína olympiáda! Občania vedľa chodníkov zapichli fakle, ktoré večer pri zahájení olympiády osvetlia celé mesto. Zrazu Maurícius počul klopanie na dvere jeho kráľovskej komnaty. Bol to jeden z jeho sluhov. „Pane, zahliadli sme veľkú loď zdobenú zlatom,“ zadýchaný z toho, ako sa ponáhľal ešte dodal: „Niet o tom pochýb, musí to byť Caesar!“ Kráľ nič nepovedal, iba sa pokojne vybral do prístavu privítať Caesara.
Keď tam dorazil, práve nejaký muži vykladali z lode mostík pre ich vládcu. Maurícius pohotovo povedal: „Ave Caesar.“ Ten mu však len skromne odpovedal: „Prosím, volajte ma Julius.“ Obaja vládcovia sa vybrali do senátu, Maurícius však ešte pred tým vyliezol na vežičku na nádvorí, z ktorej oznamoval nové správy. „Drahí občania Mauropolisu, dovoľte mi privítať v našom polise Juliusa Caesara, ktorý k nám meral cestu až zo vzdialeného Rímu!“ V meste zaznel potlesk. Maurícius zliezol po schodíkoch dole a pokračoval na ceste do senátu. Celú cestu išli za ním a Caesarom štyria ozbrojený, svalnatý muži. „To sú moji strážcovia, no zároveň aj reprezentanti mojej krajiny na olympiáde,“ upokojoval Julius Maurícia.
Súťažiacich poslala aj Germánia, Gália, Hispáni a Egypt, avšak bez doprovodu vládcu. Najlepší bojovníci týchto národov už v Mauropolise sú pár dní ubytovaní.
Keď Maurícius so svojim hosťom dorazili do senátu, pred nimi sa rozprestieral veľký kruhový stôl, pri ktorom boli voľné už len dve miesta. „Prosím, sadnite si,“ povedal domáci kráľ. Keď sa obaja usadili, starý bradatý muž prehovoril: „Určite viete, že dnes začína olympiáda. Našich najlepších mužov sme poslali tam. Takže čo budeme robiť, keď niekto na nás zaútočí?" Vtom do miestnosti zadychčane vtrhol jeden zo sluhov, prišiel pri Maurícia a pošepkal mu do ucha: „Pane, môžete na slovíčko? Je to dôležité!" Maurícius sa zdvihol zo stoličky, ospravedlnil sa a odišiel.
Akonáhle boli vonku, sluha spustil: „Na naše mesto mieri nejaká flotila s člnmi plnými vojska.“ Kráľ bol poriadne prekvapený: „Odkiaľ to vieš?“ Sluha pohotovo odpovedal: „Z Tripolisu, mesta s ktorým sme uzavreli spojenectvo prišla správa, že videli, ako na nás mieria nejaké lode s člnmi!“ Maurícius sa snažil zostať pokojný, ale bolo to dosť ťažké. „V žiadnom prípade sa o tom nemôže dozvedieť Caesar! Upozorni obrancov nech sú po celý deň pripravený!"
Keď sa Maurícius vrátil do miestnosti, snažil sa tváriť akoby sa nič nedialo. Bradatý muž hlasno zakašlal, aby sa vrátili k tomu, čo pred chvíľou hovoril. „Útoku sa nemusíme obávať,“ zaklamal Maurícius. „Ak by aj nejaký prišiel, naša obrana je stále v strehu.“ Na konci rokovania sa niekto Caesara spýtal: „Pane, už ste ubytovaný?“ Caesar odpovedal: „Ešte nie, okamžite ako som dorazil, váš vládca ma doviedol sem.“ „V tom prípade poďte prosím za mnou, ak budete niečo potrebovať, naši sluhovia sú vám stále k dispozícií...“ Maurícius s úsmevom dodal: „Cíťte sa tu ako doma. A vidíme sa na zahájení olympiády.“
Ľudia sa pomaly schádzali na olympijskom štadióne. Dnešná disciplína sú preteky hoplitov. Tí už čakali na to, že sa otvorí brána, ktorá ich pustí na štadión. Maurícius bol nervózny z prichádzajúceho útoku. So svojou manželkou Máriou sedel na pripravených miestach, čakali ešte na Caesara. O pár minút bol už štadión plný. Domáci panovník vstal a prehovoril: „Vážení občania, hostia, atléti! Dovoľujem si Vás privítať na zahájení olympijských hier, ktoré sa tentokrát konajú v našom Mauropolise. Pozrieť sa prišiel aj sám rímsky Caesar. Dnes sa budú konať preteky hoplitov. Títo tvrdí muži už o pár sekúnd vybehnú na trať!“ Ľudia napäto počúvali. Medzičasom sa hoplitom otvorila brána, čakali na Mauríciove povolenie ísť von. Ten pokračoval vo svojom monológu: „Ďakujem všetkým občanom, ktorí pomáhali pri príprave na túto významnú udalosť. Ďakujem bojovníkom, že prišli reprezentovať svoju krajinu, svoj ľud! Týmto zahajujem olympijské hry v Mauropolise!“
Hneď, ako to dopovedal vybehli hopliti na trať. Rozbehli sa dať si zahrievacie kolečko. Vtom vládca pocítil niečiu ruku na pleci. Obzrel sa. Bol to ten sluha, ktorý ho na obed informoval o prichádzajúcej hrozbe. Maurícius vstal a išiel so sluhom trochu ďalej, aby ich nebolo počuť. Sluha s úsmevom povedal: „Pane, v tých člnoch boli vojaci z Atén, ktorí nás prišli chrániť počas olympiády. To znamená, že nič nám nehrozí, došlo k nedorozumeniu!“ Maurícius sa tiež začal usmievať. Siahol do vrecka, vytiahol niekoľko zlatých, dal ich sluhovi a vrátil sa za manželkou s Caesarom. Hopliti akurát dobehli cvičné kolo a pripravili sa na štarte. Pristúpil k nim rozhodca a niečo povedal. Potom sa postavil vedľa nich, dal ruku hore. Rýchlym pohybom trhol rukou dolu. Hopliti okamžite vyštartovali. Caesar povedal: „Kocky sú hodené, Maurícius.“ V tejto disciplíne dominoval Rím. Rímsky vládca bol nadmieru spokojný.
Keď Maurícius spolu s Máriou a Caesarom opúšťali štadión, bolo už veľa hodín. Mesto vysvietené fakľami však aj o takomto čase ešte žilo, oslavovalo sa, pilo. Caesar pochvaľoval vládcu Mauropolisu: „Perfektná organizácia, vidím, že aj obranu ste zabezpečili, som veľmi spokojný. Dúfam, že keď sa bude olympiáda konať u nás v Ríme, prídete sa pozrieť.“ Maurícius nadšene odvetil: „Vďaka za pochvalu, Julius. Samozrejme, že prídem, vezmem so sebou aj Máriu ak môžem.“ „Žiaden problém, teším sa. Teraz ma ospravedlňte, som unavený,“ a odišiel. Kráľovská dvojica si išla ešte zatancovať. Domov sa vrátili až po polnoci. Unavení rýchlo zaspali, pripravení na ďalší ťažký olympijský deň.
Naposledy upravené moderátorom:
