DeletedUser4452
Hosť
ZRADA
Bol nádherný deň. Vtáčky na oblohe čvirikali, zďaleka sa ozýval radostný krik detí, ženy sa šťastne smiali a muži pracovali v neďalekom kameňolome. Kráľ Faéstes a jeho veľmoži však mali viac starostí. Už štyri roky viedli ničivú vojnu s Mykénčanmi, ktorá bola momentálne na mŕtvom bode. Ani jedna, ani druhá strana neurobili výraznejší posun vpred. Preto dnes kráľ zvolal do senátu radu veľmožov. Chcel predložiť návrh: Ak do mesiaca Mykény nezaútočia, navrhnú im mier. Kráľ nikdy nebol zbabelec a hoci mal 50 rokov, vždy stál v prvej línii. Bol to urastený muž s bystrým zrakom a mocnými svalmi. Aj ten navrhovaný mier mu trhal srdce, no mal na mysli dobro svojho ľudu. Na poradu prišlo 11 veľmožov, všetci okrem Andrémena, ktorý sa ospravedlnil – vraj bol chorý. Pretože ho nik moc nemal rád, všetci sa potešili. Andrémenos bol totiž presný opak kráľa. Hoci mal 40, vyzeral na 60. Bol to malý zlomyseľný škrčok, ktorý mal na srdci iba svoje záujmy a niekoľko rokov sa už videl na tróne. Po dlhých rokovaniach bol kráľov návrh jednohlasne schválený a kráľ otvoril otázku lepšej výzbroje vojakov. Keď bola reč v plnom prúde, dobehol kráľovský zved: „Mykény – lode – vojsko – veľa – idú!“ a zomrel. Kráľ si rýchlo opásal meč a rozmiestnil vojsko – lukostrelcov na vežu, šermiarov k bránam a hoplitov ako podporné oddiely po obvode mestských hradieb. Potom si zavolal veľkňažku a povedal jej: „Antimóna, choď do veštiarne a prines mi od Atény správu!“ keď vtom preletel kráľovi ponad hlavu kameň vystrelený z nepriateľského katapultu. Zbadal, že zved sa nemýlil. Na mesto sa rútilo cez 600 tritém a desaťtisíce pešiakov. Čože to bolo oproti 450 birémam a pár tisícom pešiakov!! Vtom sa vrátila Antimóna: „Pane, Aténa sa na nás hnevá! Vraj zanedbávame modlitbu pri bojoch! Preto, ak sa to nezmení, zošle na nás svoj hnev!“ Kráľ si povzdychol: „Na modlitbu bude čas aj potom.“ Následne skríkol: „Do útoku!“ Po dvoch hodinách krutých bojov získal dvojnásobnú prevahu. Zdalo sa, že nebezpečenstvo je zažehnané, keď vtom začuli bojový pokrik z druhej strany. Faéstovi muži zbadali otvorenú Severnú bránu, z ktorej sa rútili prúdy Mykénčanov. Keď to Faéstos videl, zakričal: „Andrémenos! Ty zradca!“ a vrhol sa na najbližší oddiel nepriateľov. Odpoveďou mu bol posmešný chichot. Mykénskym bojovníkom výborne pomohol moment prekvapenia. Kým sa Faéstovi muži spamätali, polovica z nich ležala na zemi. Bol to strašný pohľad. Nad mestom sa vznášala červená hmla. Na zemi ležalo mnoho mužov – jedni mali prebodnuté srdcia, iní tam ležali bez hlavy. Široko-ďaleko sa ozýval ston ranených a plač ich manželiek a detí. V zápale boja pristúpil ku kráľovi jeden z veľmožov – Hepistós. „Kráľu, čo budeme robiť?“ „Zožeň všetkých verných bojovníkov a vyveď ich za mesto. Keď to budeš mať, zapískaj!“ a mocným úderom odťal nepriateľovi hlavu. Po zaznení piskotu sa kráľ doslova preplazil sa mesto, kde ho čakalo 500 mužov.
„Viac som nezohnal, pane,“ uklonil sa veľmož.
„To stačí, milý Hepistós. A nevolaj ma už kráľ, lebo už nevládnem nad tebou, ale teraz sme priatelia!“
„Ale, pane, ja...“ začal Hepistós.
„Nie.“ Zadržal ho kráľ. „Počúvajte!“ ozval sa k vojakom. „Nepriateľ nám zobral naše mesto, aby trýznil naše deti a znásilňoval naše ženy! Vypaľuje naše domy, hoduje v našich palácoch, ničí naše chrámy, uráža našu česť! Našou povinnosťou je pomstiť sa barbarom, čo nám to spôsobili! Preto prosme Aténu, patrónku nášho mesta, aby nám pomohla v svätom boji proti tým, čo zabíjajú našich chorých a topia našich chromých! Preto priatelia do boja, za Aténu, za vlasť, HURÁ!“
V sprievode hromového hurá sa bojovníci hnali na mesto, vydobyť si späť svoju vlasť. Zdalo sa, že je to nesplniteľná úloha, pretože mykénsky kráľ sa už v meste zabarikádoval stovkami svojich najlepších vojakov. No Faestovi vojaci, povzbudení príhovorom svojho kráľa akoby nadobudli nadľudskú silu. Ani 20 Mykénčanov nezastavilo 1 Gréka. Avšak bojovníci začali mať strach, kto bude chrániť časti, ktoré už dobyli? Vari ich nie je len 500? A začali sa modliť hlasnejšie. Tu sa stal zázrak – z neba začali zostupovať Pegasy a pomáhať Grékom v boji. Nadránom bolo mesto dobyté. Keď Faestes ráno zistil, že medzi zabitými je aj zradca Andrémenos, dal z vďačnosti postaviť Aténe chrám. Odvtedy sa nik neopovážil vzdorovať kráľovi.
Naposledy upravené moderátorom:
