Príbeh 5 - Godmode

[DeletedUser4729]

No tak mal som niaku myšlienku a pozliepal som dokopy čo ma napadlo, bohvieaký spisovatel niesom to viem aj bez kritiky ale cena je lákavá aspon to skúsim, prajem vela nervou tomu kdo to cele prelúska ešte sa ospravedlnujem ale nevedel som to sem napchat do jedneho prispevku a ked som to rozdelil do dvoch vobec nezobrazovalo všetky kapitoly tak som to rozdelil po kapitolách do príspevkov dúfam že to nevadí.

Sekera​

Prológ

0100001101011001010110101010<script=true>index?login=1&p=25185213&ts=137857938515; loading=100%; wiew_window:<citystyle=city_wiew)>Atlamart</city>; <text=true>Za jedným prehriatym na prach uškvareným serverom, päťdesiatimi štyrmi morami, ôsmymi vyplienenými dedinami a nespočítateľným množstvom neaktívnych vládcov za obrazovkami rástlo v preplnených krajoch malé mestečko. Krajine vládol ranný jemný vánok osviežený studenou rosou, ktorý oznamoval koniec nočného bonusu. Neurčitá beztvará postavička donekonečna otrepávala svoju nezničiteľnú sekeru o ešte odolnejšie stromy v drevárskom tábore, dalšia šialeným tempom fičala s fúrikom zo striebornej bane a zase spať celkom bezcieľne no veľmi efektívne a jedna za cieľom zvýšiť úroveň akadémie vkuse búšila do nosných pilierov balkónovej časti budovy. „Nádhera nie?“ pomyslel si vládca za obrazovkou, „žiadne hlásenia, všetko fičí ako má, ešte aj ten sused čo ma vkuse predbieha o jeden bod zošedol.“. Vtom sa pridali k rozbesnenému davu postavičiek psychopati čo v jednom kuse odháňali grécke komáre mečmi pri kasárňach a další šiesti kladivoborci zo snahou niečo postavať. A aby toho nebolo dosť z ústavu pre týraných matrixom utieklo pár prípadou čo začali cyklicky ale dosť neurčito mávať rukami okolo agory. Mesto po dlhom čase ožilo. </text>index?logout=http://startpage</script>0101010000100000001010101011000010101010023÷×פ¨˛´˝ß$$¤¤¤°˛´˝×÷¤÷¤$פ¨˙€°ˇ°˛´˝¨˝¨...................

 

[DeletedUser4729]

Kapitola 1.

„Sakra chlapy mne padla sekerááááá!“zakričala postava pri drevárskom tá – no teda aspoň toho čo z neho zostalo. „Vole, Fero zase roztrepal textúru.“ zakričal jeden z kladivoborcou na čo dostal od niekoho odpoveď „Tak pochytajte najprv šalenych(slangovo obete matrixu), ked uvidia zdrojový kód trýštiaci z diery zase privolajú somára Hádesa“ no vzápätí čo to dopovedal priletel Dežo z fúrikom a vyklopil šaleynych späť do skladu. „Chlapy , tento krát to bude vážne, diera nám zhltla osídlovačku, šefino bude napajedený“ zakričal zas mečiar z veže. „Neboj šecko bude pohode“ zakričal Dežo „len, kde je Fero, veď som ho počul ziapať“ „Spadol do diery, to ti nedopne“ poznamenal flegmaticky mečiar. „Nie, som cigáň krížený s Vietnamcom, šak celý deň fúrikujem okolo bane nečakaj že budem ešte aj rozmýšľať “ ohradil sa Dežo, keď začuli prenikavé volanie: „Chlapý -lapý -apý, chytro sem -sem -em“ Nik z nich nečakal ani stoitinu, kladivoborec, Dežo a mečiar skočili do diery za Ferom. Padali. Okolie okolo nich temnelo rýchlejšie než krajina po nočnom bonuse. „Chlapy toto je hlbšie než minule, mali sme si zobrať padáky“ zakričal mečiar „Nie, to ešte v staroveku nepoužívali“ zakričal kladivoborec „Sakra tak čo budeme robiť?“ zúfal si Dežo no odpovede sa nedočkal. Oslnivo sa zablyslo a všetka prázdnota okolo nich sa rozplynula v trblietavý biely prach lúča vychádzajúceho z vzdialeného neznámeho bodu. Nič, nič a nič. Len na tolko sa zmohly. Niečo zavŕzgalo, iné zacinkalo, ostatné zabzučalo. Upadli do režimu dovolenky.

 

[DeletedUser4729]

Kapitola 2.

V meste zatial vládla panika, kladivoborci sa snažili opraviť rozširujúcu sa dieru v textúre, šalenci nadávali na neprítomného Deža spoza mriež skladu, a psychopati pri kasárňach stále odháňali grécke komáre. „Stačíííí!!!“ ozval sa mocný hlas treštiac sa o skaly blízkych hôr. Zavládlo ticho, všetko čo bolo animované zamrzlo ako pri používaní exploreru a všetko čo nebolo animované zamrzlo tiež len to nebolo nijak poznať. „Ja.“ znova ten ohlušujúci hlas „Ja, neverím čoho všetkého sú schopný moji poddaný keď neni vládca za obrazovkou prihlásený. Porušujete všetky zásady vášho naprogramovania a to nehovorím o tom že ste dopustili stagnáciu všetkých skriptou zabezpečujúcich rast mesta.“ začali sa zaťahovať čierne mračná nad mestom, „Jedine v kasárnach je poradok ako vidím, no velmi ma prekvapuje že nevidím našu dlho stavanú kolonizačku. Tak? Máte možnosť mi to vysvetliť, inak budem nútený kontaktovať support a verte mi že pri tých všetkých nelegálnych svinstvách čo náš používatel praktizuje neskončíme inde ako na Ban-liste tohto serveru.“ Zo senátu vyšiel dedo v bielom politickom „obleku“ s ampliónom v hube. Bol to hlavný predstaviteľ senátu ujo Dedo. Nad mestom zavládla temnota. „Kurnik mali by sme mu povedať že by nemal používať elektroniku pri búrke.“ Povedal kladivoborec druhému „No ale nezdá sa že by tú búrku vyvolal on. Toto poznám toto je...“ „Tichóóó!!!“ zahučal ujo Dedo na dvojicu. Vtom sa zablyslo. Dvakrát. Ohlušujúci hrom praskal v ušiach ako lavína mantikorých výkalov. Mraky sa rozplynuli a nastalo naozaj ticho. „...zeusov blesk“dopovedal vydesene kladivoborec. Na mesto bolo poslané nepriatelské kúzlo a zasiahlo farmu a dedov amplión. „ chcem videť to hlásenie, a udivený ksicht toho vládcu za obrazovkou.“ zasmial sa druhý kladivoborec. „Tak a dosť.“ Povedal dedo, ktorý mimochodom spálený od blesku pripomínal majstra EN, a rozbehol sa ku kladivoborcovy. No ked zbadal konečne dieru v textúre, zastavil a s otvorenými ústami hladel pred seba. „A ku...!“ zaklial dedo. „Povedzte mi že tam nikdo nespadol.“ položil otázku so zúfalstvom a strachom v hlase. „No tak, prosím odpovedzte mi!“ Nikdo neodpovedal „Nie to nie.... Do (obsah nieje vhodný pre skupinu administrátorov fóra)...“

 

[DeletedUser4729]

Kapitola 3.

To je nádherný pocit. Akoby som plával v jazere binárneho kódu, ktorý šepoce pieseň anímácí vo vysokom rozlíšení a ja som bez fúriku pobehujúci uprostred nádherných záhrad Babylonu. Ach lepšie jak...počkať čo!? Bez fúriku? Nie nikdy! Nikdýýýýýý!! „Ýýýý“ zahučal Dežo a precitol z dovolenkového režimu. „Kurnik to čoje, kde som“ obzeral sa okolo seba. Biele prázdno mu bilo do očí tak hlasno jak ho mrazilo okolité ticho aké nepočuť nikde v grepolise po zapnutí zvukových efektov. Vtom to zbadal „Sekera!“ zahučal. „Sekera! Fero bude nablízku.“ a rozutekal sa nevedno kam. Nebol však jediný kdo sa prebudil. Dovolenkový režim skončil aj kladivoborcovy a mečiarovi, ktorý sa prebudili pri sebe. „No mám jednu otázku.“ ozval sa mečiar. „Počúvam.“ nadviazal kladivoborec. „No a prečo sme poslúchli Fera a skočili do tej diery za...“ „Drž hubu, proste lebo to tak napísal ten magor čo to píše...“ „Držte huby ja som vam hackol script v hlave preto!“ ozvalo sa spoza nich. „Feró!“ zajasali obaja. „Ano celý a zdravý, a navyše neuveríte kde sme.“ povedal Fero. „No počkaj sme? A kde je Dežo?“

 

[DeletedUser4729]

Kapitola 4.

Koleso pod fúrikom pomaly horelo s akým zápalom bežal splašený Dežo po ničote bieleho prostredia. „Feró!“ kričal vkuse rytmicky do prázdna a neoblomne a nezmyselne sa rútiac za nosom. „Feró!“ zrazu odpovedal niekdo rovnakým hlasom. Dežo nezastavil a hučal bez povšimnutia dalej „Feró!“ a znovu mu niekdo odpovedal tak isto no silnejšie. Bežal takou rýchlosťou že si ani nevšimol že mu do cesty klusá krava. Prááásk. Nabral kravu na fúrik a bez akého kolvek fyzikálneho spomalenia bežal dalej no s iným pokrikom „Kravá!“. A znovu sa ozvalo odniekadial skoro identicky „Kravá!“. To už však Dežo zbadal ako ničota tmavne a mení sa v nekonečnú plechovú stenu rútiacu sa rovno k nemu. Drrrrrrrrb. A Dežo upadol znovu do Dovolenkového režimu.

 

[DeletedUser4729]

Kapitola 5.

Zem sa zatriasla, múry zapraskali, vlny sa zdvyhli. „Toto nie, nie teraz.“ vzdychol si ujo Dedo. „Toto znamená len jedno.“ vážne a s obavami povedal. „Ćo ujo Dedo“ spýtal sa jeden s kladivoborcou. „Prichádzajúci útok“ zavládlo ticho, ktoré mimoto prerušovali padajúce hradby po kúzle od Poseidona. „Rýchlo nájdite mi niekdo sovu!“ zakričal dedo na dav svojich poddaných. „Sovu?“ nechápavo sa pýtal kladivoborec. „Boha sovu, jednu (obsah nieje vhodný pre skupinu administrátorov fóra) sovu, jak asi chceš vyšpehovať nepriatelský útok?“ zbesnilo vykrikoval dedo. „Pane tu aha.“ zakričal jeden z kladivoborcov a podal mu sovu. „Aspon niekdo vie čo má robiť. Vdaka poddaný“ zašomral dedo. „S kade máš sovu preboha?“ spýtal sa potichu kladivoborec toho druhého. „Aténa? Žeby? Nehráš grepolis?“ uštipačne povedal ten druhý. „Tak, leť vták môdrosti a prines nám správy o útoku“ a dedo vyhodil sovu do vzduchu spolu s obavami a možno aj kúskom nádeje. „Tak moji poddaný sme v sutuácii, kedy budeme musieť porušiť pravidlá našeho naprogramovania, preto kdo má v sebe aspon kúsok odvahy nech povstane nohamy čo najvyžšie k nebu aby sa chytil šnúry za ktorú budeme ťahať. Nikdo z nás nechce skončiť v zabudnutí matrixu, nikdo z nás nechce byť vymazaný z hardisku serverov, nikdo nebude od teraz nezmyselne cyklicky opakovať svoju úlohu, teraz, teraz milé dámy a páni si zahráme Grepolis!“ dokončil dedo za hrdelného pokriku jeho poddaných. Krik pomaly ustal. „Dobre akú máme armádu?“ spýtal sa dedo. „Žiadnu!“dostalo sa mu odpovedi. „Akoo, ved sme mali jedného mečiara nie?“ „Ten spadol do diery v textúre, ale v kasárnach sa cvičil další.“ „Akože cvičil, tak ho docvičte nech sa máme čím brániť, kto má na starosti kasárne nech ide pokračovať vo svojej práci“ „Ale pane povedali ste že nikdo nebude od teraz nezmyselne cyklicky opakovať svoju úlohu“ „To ma nezaujíma, robte čo som vám nakázal!“ „Hned to bude pane“ A dali sa do príprav. „Čo však s tebou diera v textúre, zdá sa mi že sa stále zväčšuješ.“ Povzdychol si dedo.

 

[DeletedUser4729]

Kapitola 6.

„Tak toto nám budeš musieť ešte raz pomaly vysvetliť Fero“ ozval sa Dežo. „No tak ešte raz, skúsil som nový hack čo použil vládca za obrazovkou na mesto na svoju sekeru, no tá sa mi vyšmykla, a pretrhla tak textúru a vytvorila zase dieru. No a...“ „Kurnik dobre ale ja chcem vedieť čo je toto. Kde to kurnik sme?“prerušil Fera Dežo. „Zadrž! Ku všetkému sa dostanem. No a jak som padal narazil som do malého kovového taniera. Presne toho čo nám na 1. Apríla lietal po poliach a bral z farmy kravy. Pamatáš? Vtedy čo si jančil a chcel si volať na support? No tak nahackoval som sa dovnútra a zavolal na vás.“ „Ano, ano, ano ale prečo kurnik si nás uvrhol do režimu dovolenky vieš aké to...“ „Nevedel som že ked vás stiahnem paprskom do lode jak ste leteli dolu dierou zaspíte, ale keby si sa nezobudil s vlastnej vôle a počkal kým ťa zobudím ja nemusel by si rozflákať jednu celú kravu, ono totiž tie všetky kravy čo nám to z farmy bralo sú všetky tu...“ „Kde tu, povedal si že si narazil do taniera a nie do nekonečného železného monštra nie?“ „Ono neviem presne kôli čomu, ale zvnútra je ovela väčšie ako zvonka, ale už ma neprerušujte, chcem sa dostať k pointe prečo som vás sem zavolal. Takže, asi vám bolo podozrivé prečo nevytriskol zdrojový kód z diery ako vždy ked som pretrhol texturu, no a to kôli tomu že som ho všetok naposledy vypustil. Ten kód chránil textúru pred tým čo je pod ňou, ale nie to čo je pod nou pred textúrou a to čo je pod nou sú všetky vianočné, velkonočné, prvoaprílové a letnoolympíjské updaty grepolisu, a myslím že plne funkčné, teda ked sa nám ich podarí vytahnuť za textúru. Viete si predstaviť tie výhody?“

 

[DeletedUser4729]

Kapitola 7.

Z nebies sa zniesla sova a pristála na dedovom rameni . „Tak to vyklop, čo nás čaká“ a načúval čo mu sova odpovie. „Tak 20 trirém 41 prepravných člnov s 255 konmi a čo prosím?“ nachvílu stuhol „Osídlovačka, tak nech niesom pesimista ale horšie to už ani nemôže byť .“ pustil sovu, ktorá jedným skokom vyletela do nebies naspäť k Aténe. A znovu prehovoril k poddaným „Toto sú posledné minúty pod rukami nášho vládcu za obrazovkou, ale nech sú to minúty ktoré bude pamätať každá myš a klávesnica čo nás viedli. Nech sú to chvíle kedy jeden mečiar premôže 255 koní a 20 trirém. Chvíle kedy ...“ vtom sa ozval hukot blížiacich sa oddielov nepriatela. Bitka sa začala. Zmätený nepriatel najprv nechápal tomu čo vidí: dieru na mieste kde má byť drevársky tábor, ktorá vťahovala do seba vodu a pomaly pohlcovala svoje okolie, a čo divnejšie postavy s kladivami v ruke kričiacich bojový pokrik. „Vpred vy všiváci, vyloďte sa na breh nech máme tú šialenosť za sebou“zaznel pokrik kapitána. Lode narazily na breh, na pláži sa zoskupovali šíky jazdcoov, trirémy devastovali prístav, ked po chvíle nastalo hrobové ticho. Ticho pred búrkou. Zaznely trúby, zaznely povely, zaznel pokrik, zaznel dupot kopýt. K davu šiestich kladivoborcou a jedného mečiara sa blížil šík 60tich koní, rýchlosť akú nabrali bola neuveritelná, ozvena ich zapáleného revu drtila obrancom zbrane už zdialky. Narazili. Zdesený hykot koní a rev jazdcov zahrmel v radách nepriatela a nie jeden ale celý šík padol pod rukami obrancov. Nepriatel zastavil a zdesene sledoval dianie pred hradbami. „Ako je toto možné, čo je toto za čertovinu!“ nahnevane zreval kapitán „Bug, kapitán“ ozvalo sa z diery z ktorej už vyletovali velkonočné vajcia a ako obrie kamene ničili všetko kam dopadli. V sekunde bola pevnina vyčistená od nepriatela. „Toto nie, toto je moc rýchly koniec, nahlásim vás supportu za...“ zreval kapitán no nestihol dopovedať lebo vtom vyletelo z diery velké ufo a vtiahlo ho do seba.

 

[DeletedUser4729]

Kapitola 8.

„Ha a máme ho.“ Zreval štastím Fero, „Llahké jak facka nie Dežo?“ „Myslíte si že je koniec?“ ozvalo sa za Ferom „Niesi jediný kdo si vie zahrávať so zdrojovým kódom, a vravím ti že nemáš nato udržať to pod kontrolou“ pomaly bížiaca sa postava kapitána bola čoraz jasnejšia a mohutnejšia „Neverím tomu že by si dokázal svojimi schopniosťami ublížiť či zastaviť niekoho ako ja.“ Teraz už stál kapitán tesne pri Ferovi. „Si len obyčajný drevorubač čo nevie udržať sekeru v ruke, nesiahaš mi ani po päty a dovoluješ si zničiť všetko čo som plánoval a budoval celý svoj pobyt v tejto hre len mávnutím malíčka?“ Fero sa zo strachom v očiach pozrel na kapitána a povedal „Tak to skús, si niak velmi ukecaný, a pokial viem nie slová ale činy hovoria o tom čím sme!“ to už kapitán nevydržal a vrhol sa na Fera. Zápasili hodnú chvíľu a nebolo jasné kto má navrch, keď však kapitán zreval hlasom ktorý otriasol nekonečnou konštrukciou taniera z celej sily zaboril Fera po pás do bielej ničoty, bolo jasné kdo vyhrá. „Kapitáán!“ ozval sa neznámy krik rýchlo sa blížiac ku kapitánovi z boku, kým si to stihol vôbec uvedomiť prááásk, niekdo ho nabral na fúrik a neuveritelnou rýchlosťou ho tlačil cez bielu ničotu taniera. Kapitán sa metal, driapal, no márne sila ktorá ho tlačila bola ohromná „Čo si zač netvor!?“ vydesene zreval kapitán no to už zbadal ako biela ničota pred ním temnie a mení sa na kovovú stenu blížiacu sa ohromnou rýchlosťou. Drrrrrrrrrrb. Ohromný treskot sa ozval celou lodou, ktorá sa otriasla silou akú nemožno popísať. Z kapitána ostal len mastný flak, hned vedla flaku z rozfláknutej kravy. „Lahké jak facka nie Fero“ naradostene zavolal Dežo „Kde si bol celý čas?“ „Čakal na správnu chvílu, nechcel som riskovať že naberem aj teba.“ „Mali by sme odtialto zmiznúť, ten tanier sa začína prehrievať a niak divne sa trasie“ „A čo mečiar kde bo...“ vtom ich niečo vyhodilo von z taniera na pevninu, dopadli na trávu pred hradby a pred všetkých obrancou, ktorý v nemom úžase sledovali dianie na oblohe. Tanier zostal neovládaný a nekontrolovane padal do stredu mesta. Najprv ich oslepilo oranžové svetlo a potom nasledoval náraz, ktorý ich odhodil do vody a nakoniec ohlušujúci treskot. Upadli do režimu dovolenky.

 

[DeletedUser4729]

Kapitola 9.

Všetci sú preč. Všetko je preč, zostali sme len my dvaja - ja a tá diera , ktorá ma zachvílu pohltí. Kapitán mal pravdu som len drevorubač, ktorý neudrží sekeru. Načo to bolo dobré. Vyhrali sme, ale za cenu čoho. Nedokázal som zvládnuť to čo som si pribral na seba. Ba horšie obrátil som to proti mojim priatelom. Teraz len bezmocne ležím v dovolenkovom režime uprostred trosiek mesta. Vládca obrazovky už nevládne ničomu, onedlho sa aj tak prihlási a nahlási chybu adminom a resetnú mu účet a my zanikneme v metrixe. Kiežby sa to dalo vrátiť. Kiežby som mal svoju sekeru pri sebe. Možno by som s ňou dokázal preletieť za dieru. To by som sa dostal k harddisku a vymazal pamäť z posledných minút. Kde som ju nechal. Kde som nechal sekeru. Naposledy som ju mal v tanieri a potom. Žeby... „Sekera!“ vykríkol a prebudil sa. „Sekera!“ kričal dookola a rozbehol sa do trosiek mesta rovno do stredu kráteru. Tam ležala. Nepoškodená nedotknutá nezničitelná sekera. Chytil ju do ruky a rozbehol sa k diere kričiac „Sekerá!“. Padal. Padal nejkonečným pádom v temnote za textúrou. Jeho krik splýval s temnotou a temnota s ním. Ked tu sa ozval rachot a praskanie elektrických spojov. Dopadol na dno. Na dno kde ležal stroj múdrosti, stroj alfy a omegy Grepolisu. „Smrtelník, dostal si sa príliš ďaleko.“ ozvalo sa šepotom bohvie odkiaľ. „Príliš ďaleko, aby si mal právo konať z vlastnej vôle. Tvoje činy preťažili server, a skoro zabezpečili kompletný reštart systému. Tvoje zmýšlanie je velmy pochybné, veríš v momentálne uspokojenie skôr ako v dlhodobé zabespečenie. Neide o to že si sničil celé jedno mesto, ty si ovplyvnil samotné pravidlá a chod hry. Tvoja moc spočíva v predstave jednoduchosti, ale ako si predstavíš že bude jednoduché narovnať pokrivené kolaje než cez ne prejde vlak? Skús povedať niečo na svoju obhajobu, kým si nerozmyslím čo s tebou.“ záhadný hlas sa stratil. Fero však nebol pri zmysloch a nevnímal ho preto len zakričal „Sekerá!“ a vtedy sa stalo niečo, čomu nepochopia žiadny programátori ani hackary. Sekera preťala kontakty jedného z vedení, a vtiahla zo sebou aj fera do útrob prenosu dát na servery. „Tak ty máš tú drzosť pokračovať? Myslíš že moje ochrany ťa neodhalia a nezastavia. Si šialene...“ tresk ozval sa mohutný výbuch. „Auu! To ako, ako sa opovažuješ ničiť zdrojový kod, o čo sa snažíš. Zomrieš spolu s ním. Nie au kurnik nieeeeeeeeeee.“ nastalo ticho. Ozývalo sa len rytmické nekonečné pípanie. To sa reštartoval systém, Ferovi sa to podarilo. Zmazať pamäť z posledných minút a vrátiť to čo zničil. ................... ÷×פ¨˛´˝ß$$¤¤¤°˛´˝×÷¤÷¤$פ¨˙€°ˇ°˛´˝¨˝¨3201000101111010100001010100001010.

 

[DeletedUser4729]

Epillóg

0100001101011001010110101010<script=true>index?login=1&p=25185213&ts=137857938515; loading=100%; wiew_window:<citystyle=city_wiew)>Atlamart</city>; <text=true>Za jedným prehriatym na prach uškvareným serverom, päťdesiatimi štyrmi morami, ôsmymi vyplienenými dedinami a nespočítateľným množstvom neaktívnych vládcov za obrazovkami rástlo v preplnených krajoch malé mestečko. Krajine vládol ranný jemný vánok osviežený studenou rosou, ktorý oznamoval koniec nočného bonusu. Neurčitá beztvará postavička donekonečna otrepávala svoju nezničiteľnú sekeru o ešte odolnejšie stromy v drevárskom tábore, počkať nie kde je. Kde je tá postavička zo sekerou, zase niaky bug? – premýššlal vládca za obrazovkou. No nič to nechce sa mi to riešiť. Mestom zazneli mnohé príkazy a mesto znova ožilo. </text>index?logout=http://startpage</script>010101000010000000101010101100

 

[DeletedUser]

A to že celé dílo má být v úvodním příspěvku topicu, to už nějak neřešíš... si myslíš, že se s tímhle někdo bude číst?

 

[DeletedUser4729]

skúšal som to natrepať do jedného príspevku ale najprv mi vyhodilo že max 18 tis znakov, tak som to rozdelil do dvoch, no potom neviem kôli čomu zobrazilo len časť textu čo som tam napísal, asi patdesiat krát som to upravoval ale vobec nechapem koli comu mi to neslo, tak som to rozdelil takto...inak som si poradiť nevedel

 

[DeletedUser4452]

ale v podmienkach je že to musí byť v 1 príspevku..

 

[DeletedUser4752]

Vy a vaše pravidlá, treba si čítať všetko a nie iba to čo chcete :
- GT si vyhrazuje právo na ukončení soutěže či pozměnění pravidel

 

[DeletedUser]

Nehádat se Mauricius si to nějak přebere a rozhodne

 

[DeletedUser3068]

velmi ale velmi zaujimave....taketo nieco som necakal....prekvapilo ma to