DeletedUser3690
Hosť
Narodeniny kráľa Mauropolisu
Anno domini 1463
Bude to veľká oslava, mysleli si všetci v meste. A nečudo, veď už vyše mesiaca prúdili do mesta vozy s jedlom a pitím, nehovoriac o zástupoch ľudí..... Všetko muselo klapať, všetko muselo byť najlepšie, veď ako inak keď sa o to staral Frederik -kráľovský skladník, finančník a kráľov radca. Víno z Toskánska, tie najlepšie látky až z bagdadských trhov, kožušiny z horných Uhier a prekrásne ohňostroje až z Číny, to všetko a ešte viac chce Frederiko dopriať svojmu pánovi.
Aký kráľ, taká oslava, často vravieval, a mal pravdu.
Mauropolský kráľ sa tešil veľkej obľube u všetkých blízkych i ďalekých monarchií. Jediný štát s ktorým sa pre obchody povadil bol Janov.
Ráno sa pre Frederika začalo veľmi skoro. Len čo sa skromne naraňajkoval a obriadil dom, utekal k bráne, aby dal strážia pokyn k otvoreniu brány. Potom utekal na trh, kde zadelil obchodníkom miesta a vydal príkazy výzdobárskemu tímu.
Na všetkých balkónoch viseli červeno-biele zástavy a všade boli rozkvitnuté záhony ruží a iných krov,kde sa nedalo nič zasadiť boli aspoň amfory so živými kvetmi. Po meste by ste ťažko hľadali čo i len jeden odpadok, nečistotu. Každému , kto by sa opovážil tento týždeň znečisťovať mesto hrozil vysoký trest. Takto sa pre Frederika vliekol celý deň a nemal čas na oddych.
Postupne prichádzali i cudzí emisári a králi so svojimi družinami, no prichádzali i zvedavci, šarlatáni a celkovo každý kto mal čas alebo si chcel privyrobiť.
Na uliciach bolo vidieť veľa pestrofarebných šašov, tanečníkov, hltačov ohňa a v neposlednom rade i kurtizán.
Špeciálny hostia bývali na špeciálnom miesto - v kasteli. A práve tí odovzdali panovníkovi prvé dary. Panovník ich priateľsky prijal v hlavnej hale na svojom zlatom tróne.
Benátsky dóža mu priniesol ako dar veľkú loď, ktorá kotvila v prístave a rúcho z čierneho soboľa.
Osmanský panovník mu priniesol prekrásny jatagán a troch veľkých psov na lovy v klietke.
Potom nasledovali emisári z ďalších kráľovstiev ako z Uhier, Ruska a iných....
Ako sa deň vliekol ,bol kráľ veľmi netrpezlivý, pretože ako vravela tradícia, oslávenec o prípravách nesmel vedieť nič ,okrem pokrmov a iných drobností.
Všetko sa malo začať až o 18 hodine, do ktorej ostávali ešte 4 hodiny.
A tak kráľ vyšiel na terasu, sadol si na lavičku a zapálil si vodnú fajku ,ktorú dostal darom od tureckého pašu.
Keď nastala 18 hodina, dvere kastela sa otvorili a kráľ oblečený v zlate sa so svojou družinou a ostatnými vydali po purpurovom koberci k cieľu - Rajskej záhrade. Počas cesty občas kráľ prehovoril k občanom a poďakoval im, a stráže podávali chudobným a žobrákom peniaze. Všetci občania jasali a mávali mu ružami.....
Družina pomaly míňala metre.Občas sa zastavila ri nejakej pamätihodnosti o ktorej im vždy kráľ niečo povedal.
Asi o polhodinu družina prišla do rajskej záhrady. Tá bola ohradená kamenným plotom obrasteným živým. Pri vchode čakala stráž. Dnu boli rôzne stromy - ibišteky, duby, buky a rôzne druhé i exotické....Pod jedným z bukov predvádzali akrobati svoje umenie, a pod druhým boli hltači ohňa. Boli tam i prestreté stoly. Bielo-zlaté obrusy so striebornými príbormi a čínskym porcelánom. Všetci sa usadili a sluhovia - čašníci začali nosiť jednotlivé pokrmy.
Prvým chodom bola polievka zo sliepky. Druhým pokrmom boli pečené srny a svine.
Ako tretie prišli rolky plnené králičím mäsom, a ako dezert sa podávala veľká šesťposchodová torta a rôzne sladkosti a zákusky. Všetko sa splachovalo toskánskym a florentským vínom, poprípade medovinou alebo muštom.
Pre Osmanov bol pripravený arak , pretože im ho viera nezakazuje.
Medzi tým hrala v pozadí klasická hudba.
Po tejto prvej večeri (nasledovali neskôr ďalšie 4 s rôznymi chodmi) sa predstavenstvo vznieslo zo stoličiek a šlo tancovať.
Jed je zbraň slabochov, a strieľanie na sediaci cieľ je tiež slabošstvo , povedal si asasín a vyčkávajúc na správnu chvíľu. Keď účastníci oslavy povstali a začali tancovať vložil do samostrelu jedovatú šípku a namieril.
Strelil.
Nevedno, či duša tohto mŕtveho pôjde do raja alebo pekla, no posledný skutok ktorý táto osoba spáchala, zachránil kráľa.
Ten ju práve otočil v tanci do trate šípky.
Nasledujúce veci netreba moc opisovať, vrah bol zavretý a ženu odniesli do pohrebnej miestnosti.
Keďže nikto nechcel kráľovi pokaziť deň, slávnosť pokračovala....dlho do noci.
Nasledujúce ráno, keď kráľ vstal, pomyslel si - bola to dobrá oslava....teda až na tú vraždu.
Obliekol sa, najedol a šiel skontrolovať a vyspovedať vraha.
Kto si? opýtal.
Som Giovanni. "Janovský emisár"
V histórii našej zeme existuje veľa dôležitých dní. Mnohé z nich sa každému vryjú do srdca a zapamätá si ich. Iné, rovnako dôležité dni si už však často nik nepamätá, a keď i áno, tak len ako báje alebo mýtus a nakoniec pridá ....ako som počul. Jednou z takýchto udalostí bola oslava narodenín kráľa Mauropolisu. Preto vás prosím, usaďte sa ,prečítajte si tento príbeh a rozširujte ho nech sa zachová pamiatka kráľa Mauropolisu.
Anno domini 1463
Bude to veľká oslava, mysleli si všetci v meste. A nečudo, veď už vyše mesiaca prúdili do mesta vozy s jedlom a pitím, nehovoriac o zástupoch ľudí..... Všetko muselo klapať, všetko muselo byť najlepšie, veď ako inak keď sa o to staral Frederik -kráľovský skladník, finančník a kráľov radca. Víno z Toskánska, tie najlepšie látky až z bagdadských trhov, kožušiny z horných Uhier a prekrásne ohňostroje až z Číny, to všetko a ešte viac chce Frederiko dopriať svojmu pánovi.
Aký kráľ, taká oslava, často vravieval, a mal pravdu.
Mauropolský kráľ sa tešil veľkej obľube u všetkých blízkych i ďalekých monarchií. Jediný štát s ktorým sa pre obchody povadil bol Janov.
Ráno sa pre Frederika začalo veľmi skoro. Len čo sa skromne naraňajkoval a obriadil dom, utekal k bráne, aby dal strážia pokyn k otvoreniu brány. Potom utekal na trh, kde zadelil obchodníkom miesta a vydal príkazy výzdobárskemu tímu.
Na všetkých balkónoch viseli červeno-biele zástavy a všade boli rozkvitnuté záhony ruží a iných krov,kde sa nedalo nič zasadiť boli aspoň amfory so živými kvetmi. Po meste by ste ťažko hľadali čo i len jeden odpadok, nečistotu. Každému , kto by sa opovážil tento týždeň znečisťovať mesto hrozil vysoký trest. Takto sa pre Frederika vliekol celý deň a nemal čas na oddych.
Postupne prichádzali i cudzí emisári a králi so svojimi družinami, no prichádzali i zvedavci, šarlatáni a celkovo každý kto mal čas alebo si chcel privyrobiť.
Na uliciach bolo vidieť veľa pestrofarebných šašov, tanečníkov, hltačov ohňa a v neposlednom rade i kurtizán.
Špeciálny hostia bývali na špeciálnom miesto - v kasteli. A práve tí odovzdali panovníkovi prvé dary. Panovník ich priateľsky prijal v hlavnej hale na svojom zlatom tróne.
Benátsky dóža mu priniesol ako dar veľkú loď, ktorá kotvila v prístave a rúcho z čierneho soboľa.
Osmanský panovník mu priniesol prekrásny jatagán a troch veľkých psov na lovy v klietke.
Potom nasledovali emisári z ďalších kráľovstiev ako z Uhier, Ruska a iných....
Ako sa deň vliekol ,bol kráľ veľmi netrpezlivý, pretože ako vravela tradícia, oslávenec o prípravách nesmel vedieť nič ,okrem pokrmov a iných drobností.
Všetko sa malo začať až o 18 hodine, do ktorej ostávali ešte 4 hodiny.
A tak kráľ vyšiel na terasu, sadol si na lavičku a zapálil si vodnú fajku ,ktorú dostal darom od tureckého pašu.
Keď nastala 18 hodina, dvere kastela sa otvorili a kráľ oblečený v zlate sa so svojou družinou a ostatnými vydali po purpurovom koberci k cieľu - Rajskej záhrade. Počas cesty občas kráľ prehovoril k občanom a poďakoval im, a stráže podávali chudobným a žobrákom peniaze. Všetci občania jasali a mávali mu ružami.....
Družina pomaly míňala metre.Občas sa zastavila ri nejakej pamätihodnosti o ktorej im vždy kráľ niečo povedal.
Asi o polhodinu družina prišla do rajskej záhrady. Tá bola ohradená kamenným plotom obrasteným živým. Pri vchode čakala stráž. Dnu boli rôzne stromy - ibišteky, duby, buky a rôzne druhé i exotické....Pod jedným z bukov predvádzali akrobati svoje umenie, a pod druhým boli hltači ohňa. Boli tam i prestreté stoly. Bielo-zlaté obrusy so striebornými príbormi a čínskym porcelánom. Všetci sa usadili a sluhovia - čašníci začali nosiť jednotlivé pokrmy.
Prvým chodom bola polievka zo sliepky. Druhým pokrmom boli pečené srny a svine.
Ako tretie prišli rolky plnené králičím mäsom, a ako dezert sa podávala veľká šesťposchodová torta a rôzne sladkosti a zákusky. Všetko sa splachovalo toskánskym a florentským vínom, poprípade medovinou alebo muštom.
Pre Osmanov bol pripravený arak , pretože im ho viera nezakazuje.
Medzi tým hrala v pozadí klasická hudba.
Po tejto prvej večeri (nasledovali neskôr ďalšie 4 s rôznymi chodmi) sa predstavenstvo vznieslo zo stoličiek a šlo tancovať.
Jed je zbraň slabochov, a strieľanie na sediaci cieľ je tiež slabošstvo , povedal si asasín a vyčkávajúc na správnu chvíľu. Keď účastníci oslavy povstali a začali tancovať vložil do samostrelu jedovatú šípku a namieril.
Strelil.
Nevedno, či duša tohto mŕtveho pôjde do raja alebo pekla, no posledný skutok ktorý táto osoba spáchala, zachránil kráľa.
Ten ju práve otočil v tanci do trate šípky.
Nasledujúce veci netreba moc opisovať, vrah bol zavretý a ženu odniesli do pohrebnej miestnosti.
Keďže nikto nechcel kráľovi pokaziť deň, slávnosť pokračovala....dlho do noci.
Nasledujúce ráno, keď kráľ vstal, pomyslel si - bola to dobrá oslava....teda až na tú vraždu.
Obliekol sa, najedol a šiel skontrolovať a vyspovedať vraha.
Kto si? opýtal.
Som Giovanni. "Janovský emisár"
Ďakujem za pozornosť, dúfam ,že sa vám príbeh páčil....i keď ten koniec je trošku ehm.... prosím o ohodnotenie formou komentárov.
Ďakujem!
Ďakujem!