DeletedUser
Hosť
Vládca Mauricia je veľmi múdry, vzdelaný, nadaný, šikovný a nebojácny kráľ, ktorý si už vo svojom živote niečo preskákal. Aby založil mesto Mauropolis musel veľa pracovať a nebolo to vždy ľahké. Preto keď sa oslavujú narodeniny zakladateľa mesta Mauropolis chce, aby všetko dopadlo "Tip-top." Má množstvo starostí ako oslavu urobiť najlepšou oslavou antických dejín. Aby všetko postíhal dal si povolať desiatich najlepších radcov z mestského štátu Trója. Všetci radcovia mali množstvo nápadov no všetky boli už staré a niekto v minulosti využil. Bolo treba vymyslieť niečo lepšie a originálnejšie. Navštívil množstvo chrámov modlil sa k Diovi, Hére, Apolónovi, Aténe a iným. Prínášal im množstvo darov a obetoval tisícky zvierat. Navštívil aj veštcov z rôznych kútov celého sveta. Jednoznačnú odpoveď mu nedali ani v delfskej veštiarni, ktorá bola vychírená svojou slávou po celom Grécku, Ríme, Gáli ale aj Hispánii.
Raz keď sa prechádzal po kráľovskej záhrade videl ako nejaký účeník kristovho slova prišiel do mesta a hlásal božie slovo na základe toho čo im Pán Ježiš Kristus povedal: "Choďte teda činte mi učeníkmi všetky národy. Krstiac ich v mene otca i syna i ducha svätého." Strážne jednotky mesto ho okamžite zajali a odviedli do žalára. O pár hodín prišiel sudca, ktorý ho odsúdil na trest smrti ubičovaním za búrenie rudu a klamstva verejnosti. Kráľ Mauricia tento incident so zajatím muža videl. Trošku sa zaň začal zaujímať a zamýšľať prečo vôbec muž, ktorý niečo povie je hneď odsúdený na smrť?
Tento problém ho mátal a nedal mu spávať. V jednu noc sa mu sníval sen v znamení kríža. Bol tam nejaký okrídlení človek, ktorý hovoril že Kristus je spasiteľ a vykupiteľ. Pán a spravodlivý pastier, je cesta, pravda a iné. Ráno keď sa kráľ zamýšľal na príbehom napadlo ho, že muž ktorý by mal byť odsudený na smrť by nemal umrieť ale prežiť a Kristovo slovo zvestovať ďalej. Okamžite vydal Kráľovský dekrét, ktorý zaručoval kresťanom slobodu a neboli by za svoju vieru už nikdy trestaný. Muža, ktorého odsúdili na smrť v hodine dvanástej zachránil. Tento muž sa volal Peter. Peter naučil kráľa Mauricia modliť sa, čítať si slovo božie, spievať pesničky na slávu božiu. Tým že sa Mauricius naučil modliť , modli sa za to aby Pán Boh mu dal nápad ako oslavy zrealizovať:
Ako prvé na začiatok mal prečítať božie slvo nejaký úrivik z biblie, ktorý by bol znakom toho že oslavy sú otvorené.
Po druhé hry mali trvať štyridsať dní ako Pán Boh viedol židov do zasľúbenej zeme.
Po tretie sa na oslavu mohol každý dostaviť bez rozdielu majetku či iných rozdielov.
A ako piesne sa mali spievať s náboženskou tematikou, tancovať, hrať hry na rozvoj mysle.
A ako kráľ dostal tieto pokiny hneď vedel, že ak by Pána Boha nespoznal bol by stratený a nevedel čo má robiť.
Pri príležitosti narodenín kráľ zaoliž aj cirkev na území svojho mesta. Peter vyškoli teológov, ktorý šírili božie slovo do iných krajov a kútov sveta , prisluhovali sviatosti.
Tak sa kráľové narodeniny stali aj začiatkom pôsobenia cirkvi na území mesta Mauropolis.
Raz keď sa prechádzal po kráľovskej záhrade videl ako nejaký účeník kristovho slova prišiel do mesta a hlásal božie slovo na základe toho čo im Pán Ježiš Kristus povedal: "Choďte teda činte mi učeníkmi všetky národy. Krstiac ich v mene otca i syna i ducha svätého." Strážne jednotky mesto ho okamžite zajali a odviedli do žalára. O pár hodín prišiel sudca, ktorý ho odsúdil na trest smrti ubičovaním za búrenie rudu a klamstva verejnosti. Kráľ Mauricia tento incident so zajatím muža videl. Trošku sa zaň začal zaujímať a zamýšľať prečo vôbec muž, ktorý niečo povie je hneď odsúdený na smrť?
Tento problém ho mátal a nedal mu spávať. V jednu noc sa mu sníval sen v znamení kríža. Bol tam nejaký okrídlení človek, ktorý hovoril že Kristus je spasiteľ a vykupiteľ. Pán a spravodlivý pastier, je cesta, pravda a iné. Ráno keď sa kráľ zamýšľal na príbehom napadlo ho, že muž ktorý by mal byť odsudený na smrť by nemal umrieť ale prežiť a Kristovo slovo zvestovať ďalej. Okamžite vydal Kráľovský dekrét, ktorý zaručoval kresťanom slobodu a neboli by za svoju vieru už nikdy trestaný. Muža, ktorého odsúdili na smrť v hodine dvanástej zachránil. Tento muž sa volal Peter. Peter naučil kráľa Mauricia modliť sa, čítať si slovo božie, spievať pesničky na slávu božiu. Tým že sa Mauricius naučil modliť , modli sa za to aby Pán Boh mu dal nápad ako oslavy zrealizovať:
Ako prvé na začiatok mal prečítať božie slvo nejaký úrivik z biblie, ktorý by bol znakom toho že oslavy sú otvorené.
Po druhé hry mali trvať štyridsať dní ako Pán Boh viedol židov do zasľúbenej zeme.
Po tretie sa na oslavu mohol každý dostaviť bez rozdielu majetku či iných rozdielov.
A ako piesne sa mali spievať s náboženskou tematikou, tancovať, hrať hry na rozvoj mysle.
A ako kráľ dostal tieto pokiny hneď vedel, že ak by Pána Boha nespoznal bol by stratený a nevedel čo má robiť.
Pri príležitosti narodenín kráľ zaoliž aj cirkev na území svojho mesta. Peter vyškoli teológov, ktorý šírili božie slovo do iných krajov a kútov sveta , prisluhovali sviatosti.
Tak sa kráľové narodeniny stali aj začiatkom pôsobenia cirkvi na území mesta Mauropolis.