DeletedUser
Hosť
Mauropolis, veľkolepé mesto kráľa Mauricia. Obrovské mesto prekvitajúce životom, veľkými trhmi, zábavou a kultúrou. Vysoko na kopci vedľa akadémie sa týči prekrásne divadlo ktoré baví ako ľud tak aj samotného kráľa a jeho ženu. Mauricius mal v úcte bohov a kňazi z jeho chrámu boli široko-ďaleko uznávaný ako najvznešenejší ľudia pod slnkom. Svoju úctu k bohom vyjadril kráľ aj tým že nechal postaviť obrovskú sochu Héry, bohyne hojnosti a blahobytu, patrónky mesta. Mauropolis prekvital v poľnohospodárstve, v architektúre a aj napriek neustálemu mieru udržoval Mauricius v meste dokonale vyzbrojenú a pripravenú armádu ktorá bola ochotná za svojho dobrotivého kráľa položiť život. No bohatstvo Mauropolisu sa neskrývalo len vo vzdelaní obyvateľov či v šťastí ľudu. Pod senátom sa skrývala obrovská pokladnica plná zlata a drahokamov. Toto bohatstvo kráľ nahromadil vďaka tomu že bol vynikajúci obchodník a suroviny z jeho kráľovstva boli žiadané do všetkých kútov sveta. No časom hojnosti nebolo dané trvať večne. Keď sa kráľ snažil zastaviť špeha ktorému sa podarilo preniknúť za hradby zradil ho jeho najvernejší priateľ Alexander ktorý sa ho pokúsil zabiť. V boji muža proti mužovi Mauricius zvíťazil no špehovi sa podarilo utiecť a podať správu svojmu kráľovi Agamemnónovi VIII. Mauricius dal zavrieť svojho priateľa – zradcu do väzenia a povolal armádu. No otupený zradou priateľa nebol schopný ubrániť mesto. A tak bol Mauropolis zničený a vyrabovaný. Mauricia to zničilo a podľahol šialenstvu. Nechal nanovo vybudovať Mauropolis no nie už ako veľkolepé mesto plné blahobytu, ale ako obrovskú a neporaziteľnú pevnosť. Od Mauricia sa odvrátili aj bohovia a kňazom sa nepodarilo vyprosiť ani trochu božskej priazne. Mauricius teda zveril mesto do opatrovníctva jediného boha ktorý o to stál. Zveril mesto Hádesovi. A mesto odvtedy chránila samotná smrť. Všetci spojenci sa od kráľa odvracali. Jediný kto ho ľutoval a snažil sa mu pomôcť bola jeho manželka. Mauricius však nestál o žiadnu pomoc. Z duše nenávidel svojho niekdajšieho priateľa Alexandra a kráľa Agamemnóna VIII. A zaumienil si že sa pomstí. Ovládne celý ostrov, celé more a napokon sa pred ním celý svet pokloní...
Okolo jednej malej prepravnej lodi sa plavilo 50 birém. Tieto lode mierili do Mauropolisu z drahocenným nákladom. Prepravná loď viezla kráľa Mauricia a jeho ženu.
„Dúfam že tá oslava bude stáť za to. Musel som kvôli tomu odložiť útok ktorý plánujem už 5 rokov.“ Ozval sa kráľ. „Neboj sa bude. Som rada že si si po piatich rokoch našiel čas na oslavu svojich narodenín. Neboj sa nebudeš sklamaný.“ Odpovedala mu jeho žena s úsmevom na tvári.
Mauricius mal však dôležitejší dôvod vrátiť sa do Mauropolisu. Oslava jeho narodenín bola len zástierka. Potrebuje naverbovať viac vojakov. Jeho armáda sa zastavila pred bránou hlavného mesta kráľa Agamemnóna VIII a potrebuje zohnať oveľa viac vojakov na to aby mohol mesto dobiť. Za pár hodín sa lode zastavili v prístave. Kráľa prišiel privítať správca mesta a popriať mu všetko najlepšie k narodeninám. „Pätolizač“ pomyslel si kráľ. „Ako sa má väzeň?“ prerušil Mauricius správcu práve vo chvíli keď mu želal veľa šťastia.
„V-V-Väzeň?“ Koktal správca.
„Áno väzeň, je tam kde má byť?“
„A-A-Áno pane.“ „Zaveď ma k nemu!“ „Žiadne také.“ vložila sa do toho jeho manželka „Drahí prišiel si sem oslavovať a nie sa stresovať.“ Mauricius si zašomral niečo popod nos no nakoniec vyhovel manželke a spolu odišli do svojho domu. Unavený Mauricius celý deň potom len sedel v kresle na balkóne s výhľadom na celé mesto. A večer keď sa mala začať oslava len neochotne vstal a odišiel na Agoru kde sa začala zábava. Všetci sa bavili, okrem kráľa. Okrem toho že si pár krát zatancoval so svojou manželkou sa ani nepohol a len postával v kúte. A keď sa začala hostina nič nejedol. Manželke povedal že len nie je hladný no v skutočnosti sa obával že je niečo otrávené. A hoci oslava trvala dlho do noci kráľ si išiel hneď po večeri ľahnúť. Nikto, dokonca ani jeho manželka si nevšimol že je preč. Všetci sa dobre bavili. Mauricius však celú dobu oka nezažmúril a dobre urobil. Krátko po polnoci počul kroky, potom sa pomaly otvorili dvere a niekto vstúpil dnu. Mauricius tváriaci sa že spí okamžite vyskočil s postele keď sa ten človek k nemu priblížil. Len tak-tak stihol mužovi vyraziť z ruky dýku a silno ranou rovno do tváre ho poslal k zemi. „Amatér“ odvrkol si kráľ a prezrel si dýku. Našiel na nej erb kráľa Agamemnóna VIII, čo ho vôbec neprekvapilo. „Oslava sa skončila.“ Povedal si kráľ a odišiel z miestnosti.
Okolo jednej malej prepravnej lodi sa plavilo 50 birém. Tieto lode mierili do Mauropolisu z drahocenným nákladom. Prepravná loď viezla kráľa Mauricia a jeho ženu.
„Dúfam že tá oslava bude stáť za to. Musel som kvôli tomu odložiť útok ktorý plánujem už 5 rokov.“ Ozval sa kráľ. „Neboj sa bude. Som rada že si si po piatich rokoch našiel čas na oslavu svojich narodenín. Neboj sa nebudeš sklamaný.“ Odpovedala mu jeho žena s úsmevom na tvári.
Mauricius mal však dôležitejší dôvod vrátiť sa do Mauropolisu. Oslava jeho narodenín bola len zástierka. Potrebuje naverbovať viac vojakov. Jeho armáda sa zastavila pred bránou hlavného mesta kráľa Agamemnóna VIII a potrebuje zohnať oveľa viac vojakov na to aby mohol mesto dobiť. Za pár hodín sa lode zastavili v prístave. Kráľa prišiel privítať správca mesta a popriať mu všetko najlepšie k narodeninám. „Pätolizač“ pomyslel si kráľ. „Ako sa má väzeň?“ prerušil Mauricius správcu práve vo chvíli keď mu želal veľa šťastia.
„V-V-Väzeň?“ Koktal správca.
„Áno väzeň, je tam kde má byť?“
„A-A-Áno pane.“ „Zaveď ma k nemu!“ „Žiadne také.“ vložila sa do toho jeho manželka „Drahí prišiel si sem oslavovať a nie sa stresovať.“ Mauricius si zašomral niečo popod nos no nakoniec vyhovel manželke a spolu odišli do svojho domu. Unavený Mauricius celý deň potom len sedel v kresle na balkóne s výhľadom na celé mesto. A večer keď sa mala začať oslava len neochotne vstal a odišiel na Agoru kde sa začala zábava. Všetci sa bavili, okrem kráľa. Okrem toho že si pár krát zatancoval so svojou manželkou sa ani nepohol a len postával v kúte. A keď sa začala hostina nič nejedol. Manželke povedal že len nie je hladný no v skutočnosti sa obával že je niečo otrávené. A hoci oslava trvala dlho do noci kráľ si išiel hneď po večeri ľahnúť. Nikto, dokonca ani jeho manželka si nevšimol že je preč. Všetci sa dobre bavili. Mauricius však celú dobu oka nezažmúril a dobre urobil. Krátko po polnoci počul kroky, potom sa pomaly otvorili dvere a niekto vstúpil dnu. Mauricius tváriaci sa že spí okamžite vyskočil s postele keď sa ten človek k nemu priblížil. Len tak-tak stihol mužovi vyraziť z ruky dýku a silno ranou rovno do tváre ho poslal k zemi. „Amatér“ odvrkol si kráľ a prezrel si dýku. Našiel na nej erb kráľa Agamemnóna VIII, čo ho vôbec neprekvapilo. „Oslava sa skončila.“ Povedal si kráľ a odišiel z miestnosti.
