DeletedUser3690
Hosť
Mauropoliský gróf Nikola už tri dlhé hodiny pozeral na západ odkiaľ mali prísť vojská kráľa Leopolda.Stále nič,na oblohe svietili žiarivé hviezdy a žltý mesiac pokračoval vo svojej púti , v krajine vládlo ticho a nič nenasvedčovalo ,že sa blíži nepriateľské vojsko.Ku grófovi pristúpil hradný kapitán de Morte -"Vaša výsosť, zvedovia hlásia ,že Leopoldovo vojsko dosiahlo dedinu Prímor, o hodinu by mali doraziť."Daj vyhlásiť maximálne nasadenie, všetci vojaci nech zaujmú svoje pozície."Keď kapitán odišiel gróf hlasno zafunel a asi už po ôsmy krát si naplnil svoj obľúbený čibuk.
-----------------------------
Asi po hodine sa za obzorom objavili prvé paprsky slnka, za ktorými nasledovalo dlhé trúbenie rohu.Z ďalekého Divolesa sa vyhrnulo nepriateľovo vojsko."Asi tri krát viac ako my,"konštatoval de Morte."Počty nevyhrávajú bitky, kapitán, sám by ste o tom mali niečo vedieť...." "Dúfajme že hradby vydržia kým príde pomoc od vášho brata Ivana," povedal de Morte hľadiac na kamenné cimburia hradieb.Pevnosť ležala na vysokom kamennom brale, z jednej strany ju obmývalo more, z druhej ju obkolesovalo mesto, ktoré bolo momentálne vyprázdnené. Zatiaľ čo viedli krátky rozhovor, Leopoldovo vojsko dosiahlo dostatočnú vzdialenosť na rozloženie tábora a začalo skladať trebuchety, žiadne vyjednávanie,Leopold chcel hlavu grófa Nikolaja stoj čo stoj! Nikto si nesmie dovoliť predávať zbrane, Turkom a Tatárom.
-----------------------------
Bum, zadunela skala na škridlovej streche hradného špitálu, a následne sa tritisíc šípov zapichlo, buď v slabinách v brnení alebo zadrnčali na kamennom nádvorí hradu."De Morte, opätujte salvu!"kričal gróf.
Odozva avšak bola veľmi chabá, zhruba osemsto narýchlo zverbovaných lukov sa nemohlo rovnať drvivej sile dobre vyzbrojenému lukostreleckému zboru.V Leopoldovom tábore pobehovali vojaci a jazdci sa zoraďovali do radov.Z veľkého čierneho stanu vyšiel čierny paša z Dlhoriečia.Bol to osmanský vojak zajatý v jednej z bitiek, Leopold ho prevychoval a urobil z neho obávaného generála, vravelo sa ,že kam vstúpi, tam krajinu zaleje krvou.Čierny generál nasadol na svojho čierneho tátoša, pricválal k jazde , kde povedal pár povzbudivých slov.Potom kývol tmavou rukou a z vojska sa ozval hrozný rev,trebuchety vystrelili ďalšiu salvu a urobili v hradbe akú takú medzeru aby ňou mohli prejsť desiati jazdci vedľa seba.
Medzeru okamžite zaplnila skupina kopijníkov a čakali na príchod jazdy, vedeli ,že nebudú dlho odolávať a preto sa s modlitbou na perách lúčili so svetom.Jazdci vyrazili.Od hradby ich delilo 400 metrov,300,200,100,až bum, jazdci sa zrazili s kojníkmi,vrazili na námestie , kde začali rúbať hlavy.Krv tiekla celým námestím, končatiny lietali, z tábora sa pohlo tdvojisícové vojsko smerom k hradu.Hajdúsi, žoldnieri, Rakovičovci, Mladejovci, všetci prisľúbili pomoc kráľovi, všetci chceli nové územia.Na jeho čele vojska stál kráľ Leopold na svojom bielom koni a po jeho bokoch šli dva rady rytierov na koňoch.
-----------------------------
Medzi tým v hrade stále zúrila bitka medzi de Morteovým vojskom a vojskom Čierneho pašu."Dvesto zlatých tomu čo mu odtne hlavu,"kričal de Morte.Gróf sa na bitku prizeral z kamenného donžonu.Leopold prišiel k hradbám, a jeho vojsko vtrhlo do hradu.
Pomaly , ale isto sa grófovo vojsko zmenšovalo a nádvorie sa menilo na krvavé jatky.
"Dosť, vzdávame sa, veľký kráľ Leopold,prehrali sme, ušetri môj ľud a vojsko ja sa stanem tvojím majetkom....."
"Tak vidíš, prehral si,"smial sa Leopold.
Záves za barónom sa rozprestrel.
Ku grófovi prišla jeho manželka a dcéra Mária.
Kráľ sa s údivom pozeral na balkón.
"Kto je to za tebou?"spýtal sa Leopold.
"Moja manželka Alžbeta a moja dcéra Mária,prosím pane nech netrpia blížny za chyby druhých."
"Koľko má tvoja dcéra rokov, gróf?"premeriaval si kráľ dievku.
"Predvčerom jej bolo dvadsaťtri pane."
"Je pekná, veľmi pekná....dúfam ,že i na nej záleží a chceš aby bola v dobrých rukách"
"Prosím pane, áno,"odpovedal gróf so slzami v očiach....keby len chudák vedel kam tým kráľ mieri...
"Iste si si ju šetril pre nejaké knieža, alebo nebodaj kráľa....."
"Áno, ale na tom teraz nezáleží..."
Vietor pomaly vial, okrem kráľovho hlasu nebol počuť iný zvuk, až na raz zo západu
zahučala trúbka.Knieža Ivan z Poľnô dorazil.
Kráľ sa pozrel na západ a uvidel vojsko.Sotva tisíc jazdcov sa rozbehlo dolu kopcom.
"Teraz ma gróf dobre počúvaj, máš na výber, buď bude pokračovať boj a ja zrovnám toto miesto so zemou, všetkých tvojích blízkych a vojakov pozabíjam alebo uväzním, alebo," odmlčal," mi dáš ruku tvojej dcéry a odprisaháš mi vernosť, v tom prípade ti ostane tvoj titul aj majetky....."
Nasledovalo dlhé mlčanie.....Ivanovo vojsko zatiaľ vošlo do prázdneho tábora."Sväty bože ochraňuj nás,"modlil sa Ivan,"nech ešte není po bitke."
-----------------------------
"Nech žije kráľ Leopold za jeho dobrosrdečnosť!"ozvalo sa z úst baróna Nikolaja, a zrazu i zo všetkých hrdiel na námestí.
Keď prišiel knieža do hradu, privítal ho tam jeho brat a kráľ Leopold.
Zasadli si za veľký dubový stôl v kancelárii a spísali mier.Od vtedy žil Mauropolský barón v pokoji až kým nezomrel a jeho krajiny nezdedila jeho dcéra s kráľom Leopoldom.Ešte dodnes sa z hrdiel starcov ozýva spev o tejto bitke a mnohí vojaci hrdo ukazujú meče svojich pradedov ktorý bojovali po boku statočného grófa alebo na strane múdreho Leopolda.
Dúfam že sa vám môj príbeh páčil, i keĎ mne osobne sa ten koniec moc nepáčil , a napísal som ho len preto ,že inak by som nemal dosť znakov...Ďakujem za pozornosť a do ďalšej súťaže....i keĎ možno budem reagovať na vaše pripomienky k dielu za ktoré vám budem vďačný....i za tie kritické i za kladné....
PS: prepáčte mi gramatické chyby
-----------------------------
Asi po hodine sa za obzorom objavili prvé paprsky slnka, za ktorými nasledovalo dlhé trúbenie rohu.Z ďalekého Divolesa sa vyhrnulo nepriateľovo vojsko."Asi tri krát viac ako my,"konštatoval de Morte."Počty nevyhrávajú bitky, kapitán, sám by ste o tom mali niečo vedieť...." "Dúfajme že hradby vydržia kým príde pomoc od vášho brata Ivana," povedal de Morte hľadiac na kamenné cimburia hradieb.Pevnosť ležala na vysokom kamennom brale, z jednej strany ju obmývalo more, z druhej ju obkolesovalo mesto, ktoré bolo momentálne vyprázdnené. Zatiaľ čo viedli krátky rozhovor, Leopoldovo vojsko dosiahlo dostatočnú vzdialenosť na rozloženie tábora a začalo skladať trebuchety, žiadne vyjednávanie,Leopold chcel hlavu grófa Nikolaja stoj čo stoj! Nikto si nesmie dovoliť predávať zbrane, Turkom a Tatárom.
-----------------------------
Bum, zadunela skala na škridlovej streche hradného špitálu, a následne sa tritisíc šípov zapichlo, buď v slabinách v brnení alebo zadrnčali na kamennom nádvorí hradu."De Morte, opätujte salvu!"kričal gróf.
Odozva avšak bola veľmi chabá, zhruba osemsto narýchlo zverbovaných lukov sa nemohlo rovnať drvivej sile dobre vyzbrojenému lukostreleckému zboru.V Leopoldovom tábore pobehovali vojaci a jazdci sa zoraďovali do radov.Z veľkého čierneho stanu vyšiel čierny paša z Dlhoriečia.Bol to osmanský vojak zajatý v jednej z bitiek, Leopold ho prevychoval a urobil z neho obávaného generála, vravelo sa ,že kam vstúpi, tam krajinu zaleje krvou.Čierny generál nasadol na svojho čierneho tátoša, pricválal k jazde , kde povedal pár povzbudivých slov.Potom kývol tmavou rukou a z vojska sa ozval hrozný rev,trebuchety vystrelili ďalšiu salvu a urobili v hradbe akú takú medzeru aby ňou mohli prejsť desiati jazdci vedľa seba.
Medzeru okamžite zaplnila skupina kopijníkov a čakali na príchod jazdy, vedeli ,že nebudú dlho odolávať a preto sa s modlitbou na perách lúčili so svetom.Jazdci vyrazili.Od hradby ich delilo 400 metrov,300,200,100,až bum, jazdci sa zrazili s kojníkmi,vrazili na námestie , kde začali rúbať hlavy.Krv tiekla celým námestím, končatiny lietali, z tábora sa pohlo tdvojisícové vojsko smerom k hradu.Hajdúsi, žoldnieri, Rakovičovci, Mladejovci, všetci prisľúbili pomoc kráľovi, všetci chceli nové územia.Na jeho čele vojska stál kráľ Leopold na svojom bielom koni a po jeho bokoch šli dva rady rytierov na koňoch.
-----------------------------
Medzi tým v hrade stále zúrila bitka medzi de Morteovým vojskom a vojskom Čierneho pašu."Dvesto zlatých tomu čo mu odtne hlavu,"kričal de Morte.Gróf sa na bitku prizeral z kamenného donžonu.Leopold prišiel k hradbám, a jeho vojsko vtrhlo do hradu.
Pomaly , ale isto sa grófovo vojsko zmenšovalo a nádvorie sa menilo na krvavé jatky.
"Dosť, vzdávame sa, veľký kráľ Leopold,prehrali sme, ušetri môj ľud a vojsko ja sa stanem tvojím majetkom....."
"Tak vidíš, prehral si,"smial sa Leopold.
Záves za barónom sa rozprestrel.
Ku grófovi prišla jeho manželka a dcéra Mária.
Kráľ sa s údivom pozeral na balkón.
"Kto je to za tebou?"spýtal sa Leopold.
"Moja manželka Alžbeta a moja dcéra Mária,prosím pane nech netrpia blížny za chyby druhých."
"Koľko má tvoja dcéra rokov, gróf?"premeriaval si kráľ dievku.
"Predvčerom jej bolo dvadsaťtri pane."
"Je pekná, veľmi pekná....dúfam ,že i na nej záleží a chceš aby bola v dobrých rukách"
"Prosím pane, áno,"odpovedal gróf so slzami v očiach....keby len chudák vedel kam tým kráľ mieri...
"Iste si si ju šetril pre nejaké knieža, alebo nebodaj kráľa....."
"Áno, ale na tom teraz nezáleží..."
Vietor pomaly vial, okrem kráľovho hlasu nebol počuť iný zvuk, až na raz zo západu
zahučala trúbka.Knieža Ivan z Poľnô dorazil.
Kráľ sa pozrel na západ a uvidel vojsko.Sotva tisíc jazdcov sa rozbehlo dolu kopcom.
"Teraz ma gróf dobre počúvaj, máš na výber, buď bude pokračovať boj a ja zrovnám toto miesto so zemou, všetkých tvojích blízkych a vojakov pozabíjam alebo uväzním, alebo," odmlčal," mi dáš ruku tvojej dcéry a odprisaháš mi vernosť, v tom prípade ti ostane tvoj titul aj majetky....."
Nasledovalo dlhé mlčanie.....Ivanovo vojsko zatiaľ vošlo do prázdneho tábora."Sväty bože ochraňuj nás,"modlil sa Ivan,"nech ešte není po bitke."
-----------------------------
"Nech žije kráľ Leopold za jeho dobrosrdečnosť!"ozvalo sa z úst baróna Nikolaja, a zrazu i zo všetkých hrdiel na námestí.
Keď prišiel knieža do hradu, privítal ho tam jeho brat a kráľ Leopold.
Zasadli si za veľký dubový stôl v kancelárii a spísali mier.Od vtedy žil Mauropolský barón v pokoji až kým nezomrel a jeho krajiny nezdedila jeho dcéra s kráľom Leopoldom.Ešte dodnes sa z hrdiel starcov ozýva spev o tejto bitke a mnohí vojaci hrdo ukazujú meče svojich pradedov ktorý bojovali po boku statočného grófa alebo na strane múdreho Leopolda.
Dúfam že sa vám môj príbeh páčil, i keĎ mne osobne sa ten koniec moc nepáčil , a napísal som ho len preto ,že inak by som nemal dosť znakov...Ďakujem za pozornosť a do ďalšej súťaže....i keĎ možno budem reagovať na vaše pripomienky k dielu za ktoré vám budem vďačný....i za tie kritické i za kladné....
PS: prepáčte mi gramatické chyby
Naposledy upravené moderátorom:
....tento sa mi pacil najviac, z tych co su tu