DeletedUser3947
Hosť
Písal sa rok 314 pred n. l.
Generál Hexus a jeho niekoľkotisícová armáda sa už 30. deň snaží ovládnuť mesto Mauropolis. Práve prebieha bojová porada generála s jeho stratégmi. "Hradby sú silné, armáda výborne vycvičená na obranu a potrivín majú na viac mesiacov, ako si môžeme mesto dovoliť obliehať. Vyskúšali sme už takmer všetko, no stále sa nám nepodarilo preraziť obranu mesta." povedal stratég Krixus a pokračoval: "Priamy útok nám už odrazili a prišli sme o mnoho mužov, skúšali sme mesto vypáliť a vyhladovať, no aj to bolo neúspešné. Nevieme čo ďalej a zlato nám postupne dochádza. Navrhoval by som ustúpiť." Všetci ostatní stratégovia prikivovali, no Hexus sa nemienil vzdať. Musí byť možnosť, ako to mesto dobyť, premýšľal Hexus. Ak niečo teraz nevymyslí, bude nútený výpravu ukončiť. Už keď si myslel, že je všetko stratené, vtedy mu pomohol sám boh vojny Áres. Do veliteľského stanu vtrhol zadychčaný dôstojník.Úctivo sa poklonil a povedal : " Generál Hexus, stratégovia, jeden vojak objavil v lese asi 300 stôp od mesta šachtu vedúcu do mesta. " Hexus chcel od radosti vyskočiť až na horu Olymp, ale udržal vážnu tvár a povedal dôstojníkovi: "Vojaka patrične odmeň. Môžes odísť.". Po odchode dôstojníka Hexus pokračoval: "Strátegovia, svitla nám nová nádej. Músíme ju využiť. Udrieme v noci. Pripravte 20 najlepších bojovníkov. Povediem ich ja sám. Plán je taký, že keď vojdeme do mesta, rozpútame peklo. Zapálime budovy, zabijeme čo najviac vojakov v spánku a otvoríme ostatným bočnú bránu, lebo hlavná je strážená príliš dobre. Vojsko budeš viesť ty, Krixus. Dobre, stačilo rečí. Všetci sa pustite do príprav." ukončil svoj príhovor Hexus. Stratégovia zborovo zasalutovali a opustili stan.
V noci sa dvadsiatim vojakom a Hexusovi podarilo nepozorovane dostať dnu. Šachtu strážil iba jeden muž, s ktorým si hravo poradili. Akoby si mysleli, že túto šachtu nikdy nikto nenájde a to bola ich osudová chyba. Po vstupe sa útočníci rozdelili na tri skupiny. Prvá smerovala do kasární a kým si ich dakto všimol, dokázala zabiť desiatky vojakov. Druhá založila 3 požiare, medzi nimi zapálili aj sýpku a posledná, na čele s Hexusom išla otvoriť bočnú bránu, čo sa im aj podarilo. Plán dokonale vychádzal. Vojaci postupne prúdili do mesta a obrancovia nemali šancu. Posledná bunka odporu, v paláci, bola do rána potlačená. Kráľa Maurícia vojaci našli mŕtveho aj so svojou rodinou. Spáchal samovraždu a na druhý svet si zobral aj svoju manželku a dvoch synov. Po obsadení mesta mali vojaci dovolené celé tri dni rabovať a oslavovať. No ešte pred bitkou im Hexus zakázal fyzicky ubližovať bezbrannému obyvateľstvo. Stratégovia zostavili podmienky, ktoré keď mesto splní, nebude vypálené. Najskôr museli zbúrať hradby. Vojsko Hexusa mesto aj celé okolie vyrabovali a mesto Mauropolis bolo donútené platiť vysoké dane.
" V tme som ležal na zemi spolu s celou armádou a netrpezlivo čakal na znamenie stratéga. Ja, ako aj ostatní vojaci sme boli ako pred každou bitkou trocha nervózni, ale bez strachu. Zrazu som zazrel ako sa bočná brána začala pomali otvárať. Stratég dal znamenie a všetci sme sa rozbehli k bráne. Po vstupe do mesta nastal chaos. Vojaci predomnou aj za mňou umierali a sekali hlava nehlava. Často som videl, ako vojak zabil aj vlastného druha. Všade na okolo svištali šípy. Našou výhodou bolo prekvapenie. Obrancovia nedržali bojovú formáciu, ale radšej utekali chrániť svoje rodiny a domy. Bol to masaker."
takto znela výpoveď jedného z vojakov Nexusovej armády.
Utočníci mali na takú veľkú bitku minimálne straty na životoch. No jeden život o ktorý prišli bol pre nich tragédiou. Generála Hexusa našli mŕtveho s vyše tridsiatimi reznými ranami. Jeden vojak tvrdil, že Hexus sám udržal ôsmich obrancov, kým vojaci otvorili bočnú bránu. Na jeho počesť v tomto meste dodnes stojí 5-metrový pomník.
Generál Hexus a jeho niekoľkotisícová armáda sa už 30. deň snaží ovládnuť mesto Mauropolis. Práve prebieha bojová porada generála s jeho stratégmi. "Hradby sú silné, armáda výborne vycvičená na obranu a potrivín majú na viac mesiacov, ako si môžeme mesto dovoliť obliehať. Vyskúšali sme už takmer všetko, no stále sa nám nepodarilo preraziť obranu mesta." povedal stratég Krixus a pokračoval: "Priamy útok nám už odrazili a prišli sme o mnoho mužov, skúšali sme mesto vypáliť a vyhladovať, no aj to bolo neúspešné. Nevieme čo ďalej a zlato nám postupne dochádza. Navrhoval by som ustúpiť." Všetci ostatní stratégovia prikivovali, no Hexus sa nemienil vzdať. Musí byť možnosť, ako to mesto dobyť, premýšľal Hexus. Ak niečo teraz nevymyslí, bude nútený výpravu ukončiť. Už keď si myslel, že je všetko stratené, vtedy mu pomohol sám boh vojny Áres. Do veliteľského stanu vtrhol zadychčaný dôstojník.Úctivo sa poklonil a povedal : " Generál Hexus, stratégovia, jeden vojak objavil v lese asi 300 stôp od mesta šachtu vedúcu do mesta. " Hexus chcel od radosti vyskočiť až na horu Olymp, ale udržal vážnu tvár a povedal dôstojníkovi: "Vojaka patrične odmeň. Môžes odísť.". Po odchode dôstojníka Hexus pokračoval: "Strátegovia, svitla nám nová nádej. Músíme ju využiť. Udrieme v noci. Pripravte 20 najlepších bojovníkov. Povediem ich ja sám. Plán je taký, že keď vojdeme do mesta, rozpútame peklo. Zapálime budovy, zabijeme čo najviac vojakov v spánku a otvoríme ostatným bočnú bránu, lebo hlavná je strážená príliš dobre. Vojsko budeš viesť ty, Krixus. Dobre, stačilo rečí. Všetci sa pustite do príprav." ukončil svoj príhovor Hexus. Stratégovia zborovo zasalutovali a opustili stan.
V noci sa dvadsiatim vojakom a Hexusovi podarilo nepozorovane dostať dnu. Šachtu strážil iba jeden muž, s ktorým si hravo poradili. Akoby si mysleli, že túto šachtu nikdy nikto nenájde a to bola ich osudová chyba. Po vstupe sa útočníci rozdelili na tri skupiny. Prvá smerovala do kasární a kým si ich dakto všimol, dokázala zabiť desiatky vojakov. Druhá založila 3 požiare, medzi nimi zapálili aj sýpku a posledná, na čele s Hexusom išla otvoriť bočnú bránu, čo sa im aj podarilo. Plán dokonale vychádzal. Vojaci postupne prúdili do mesta a obrancovia nemali šancu. Posledná bunka odporu, v paláci, bola do rána potlačená. Kráľa Maurícia vojaci našli mŕtveho aj so svojou rodinou. Spáchal samovraždu a na druhý svet si zobral aj svoju manželku a dvoch synov. Po obsadení mesta mali vojaci dovolené celé tri dni rabovať a oslavovať. No ešte pred bitkou im Hexus zakázal fyzicky ubližovať bezbrannému obyvateľstvo. Stratégovia zostavili podmienky, ktoré keď mesto splní, nebude vypálené. Najskôr museli zbúrať hradby. Vojsko Hexusa mesto aj celé okolie vyrabovali a mesto Mauropolis bolo donútené platiť vysoké dane.
" V tme som ležal na zemi spolu s celou armádou a netrpezlivo čakal na znamenie stratéga. Ja, ako aj ostatní vojaci sme boli ako pred každou bitkou trocha nervózni, ale bez strachu. Zrazu som zazrel ako sa bočná brána začala pomali otvárať. Stratég dal znamenie a všetci sme sa rozbehli k bráne. Po vstupe do mesta nastal chaos. Vojaci predomnou aj za mňou umierali a sekali hlava nehlava. Často som videl, ako vojak zabil aj vlastného druha. Všade na okolo svištali šípy. Našou výhodou bolo prekvapenie. Obrancovia nedržali bojovú formáciu, ale radšej utekali chrániť svoje rodiny a domy. Bol to masaker."
takto znela výpoveď jedného z vojakov Nexusovej armády.
Utočníci mali na takú veľkú bitku minimálne straty na životoch. No jeden život o ktorý prišli bol pre nich tragédiou. Generála Hexusa našli mŕtveho s vyše tridsiatimi reznými ranami. Jeden vojak tvrdil, že Hexus sám udržal ôsmich obrancov, kým vojaci otvorili bočnú bránu. Na jeho počesť v tomto meste dodnes stojí 5-metrový pomník.
Naposledy upravené moderátorom:
....