DeletedUser
Hosť
Dobytie Mauropolisu
Sedia na sedačke dedko Ondrej so svojím vnúčikom Filípkom za upršaného jesenného dňa, vnúčik ho v tom pýta dedo dedo povedz mi nejaký príbeh, lebo sa veľmi nudím a nemôžem sa ísť von sa hrať. Dedko povolí a začne s príbehom ktorý sa stal v časoch dávno minulých.
Bolo jedno pekné ráno a kráľ Filip II. tvoj menovec Filipko ako obvykle každý deň v starovekom svete začal očistou vo svojom mestečku, že zašiel do kúpeľoch troška sa dať dokopy a hýčkať sa kúpeľným personálom v bazéne s termálnou vodou, masážami a rôznymi telu lahodiacimi procedúrami. Následne šiel pozrieť do miestnych kasárni kde trénoval jeho syn Alexander, ktorý neskôr dostal prívlastok Veľký. Alexander bol veľmi šikovný mládenec a aj veľmi silný a múdry.
Kráľ pokračoval ďalej vo svojich potulkách mestom a poddaný, ktorých stretol sa mu klaňali. Po ceste videl aj pár senátorov, ktorý sa tiež chystali do senátu na rokovanie o našej krajine, lebo naša vlasť bola vo vojne so spartským kráľom Mauríciom, ktorý bol veľmi zlý a krutý na svojich poddaných a so svojím cieľa vedomím chcel panovať celému starovekému Grécku. Len na jeho žiaľ a šťastie Grékoch tu bol kráľ Filip II. o ktorom som ti už povedal so synom Alexandrom, oni dvaja boli veľmi priateľský k svojim poddaným a nechceli sa zmieriť s tým, že Maurícius si podmaní celé staroveké Grécko. Preto sa v senáte Filip II. v hlavnom meste Pelly rozhodol zo svojimi poradcami že začnú zbrojiť na obranu pred vpádom spartských vojakov na ich územie a začali stavať kasárne na rýchlejšie cvičenie vojska, rozširovali ťažiská surovín ako strieborné bane na žold vojakom. Samozrejme museli aj opevniť svoje mesto hradbami a taktiež postaviť strážne veže a nato potrebovali dostatok kameňa z miestneho kameňolomu. Ale pri tom zbrojenie nekončilo a času nebolo veľa stavali sa aj prístavy a v nich útočné lode dvoch tried a to zápalné lode a trirémy. Boli to veľmi silné lode, ktoré mali zaručiť prevahu na mori. Filip II. bol veľmi šikovný stratég a nezabúdal ani na obranu ako stavať birémy na obranu prístavov ale aj trénovať lukostrelcoch, ktorých šikovne rozmiestnil na hradby.
Len že ani spartský kráľ Maurícius nelenil a vynaložil veľké množstvo striebra do cvičenia elitných bojovníkoch s kopijou a štítom, ktorý sa nazývali hopliti. Boli to silné vycvičené jednotky na boji proti nepriateľovi a mali rôzne taktické formácie, ktoré sa ukázali ako účinné proti macedónskej jazde. Ako oba kráľovstvá pilne zbrojili Alexander rástol a naberal na skúsenostiach v armáde ale aj od v psychológií od váženého a múdreho človeka Aristotela, ktorý sa ujal výchovou mladého Alexandra a vštepil do neho správne hodnoty a správal sa úctivo k svojim poddaným. Ako čas pomaly pokročil a s Alexandra sa stával mladý muž a jeho otec už nevládal viesť krajinu ako do vtedy tak ho menoval za kráľa Macedónska. A jeho prvou úlohou bolo zjednotiť grécke mestské štáty do jedného celku pomocou diplomacie, ktorú mu vštepil Aristoteles, alebo vojenskou cestou si celý polostrov a veľký počet ostrovov podmaniť aby bolo staroveké Grécko konečne jednotné a vedené silnou rukou. Ale spartskému kráľovi sa to vôbec nepáčilo lebo chcel moc nad krajinou sám...a tak teda vytiahol s armádou zo svojho mesta na mesto Pelly. Ale tam sa až nedostal lebo ho spozorovali už skôr macedónsky špehovia, tak Alexander taktiež vytiahol armádu a šiel sa zúčastniť boja proti tyranovi Mauríciovi. Boj sa udial na širokých a rovných gréckych poliach, kde mali veľkú výhodu vojaci Alexandra a jeho jazda s ním na čele. Lebo každý vie Filipko môj zlatý, že jazdectvo na voľnom priestranstve na čele s Alexandrom sa nemohlo skončiť ináč ako potupnom porážkou Maurícia, ktorý zbabelo utiekol z bojiska do svojho mesta Mauropolis a tam si liečil svoje ťažké poranenia z boja.
Ďalší pokus Maurícius podnikol po mori a vyslal množstvo zápalných lodí a medzi nimi aj osídľovaciu loď, pomocou ktorej mal do mesta svojich ľudí a získať nad mestom Pelly kontrolu, ale prepočítal sa, lebo Alexander si zavolal na pomoc Atény a tie mu tam poslali podpory v podobe obraných birém a trirém, ktoré bojovali na mori zo všetkých síl a ubránili mesto pred chamtivým Mauríciom, a už druhý krát musel ísť domu z dlhým chvostom že neobsadil mesto
Po tomto fiasku sa kráľ Maurícius už neodhodlal na žiaden útok na Alexandra, za ktorým stáli všetky grécke mestské štáty od severu na juh a aj od západu na východ, teda okrem Sparty a jej tvrdohlavého a nepoddajného kráľa Maurícia so svojim mestom Mauropolis. Okolo jeho mesta sa sťahovala slučka, ktorú v rukách držal Alexander so svojimi spojencami a už prichádzala zima a nechcel vystavovať svoju armádu vojne v zime a chcel vyčkať ešte na ďalší rok. Na jar začali tvrdé boje a útoky Alexandra postupne si dobiť celú Spartu ale do tohto obdobia bojov prišli letné olympijské hry, cez ktoré sa vojny odkladali a vojaci na miesto bojovania sa zúčastnili bojoch v inom zmysle a to v takom, že kto vie rýchlejšie utekať, skákať, plávať a podobne Filipko.
Ale po skončení hier došlo na obliehanie mesta Mauropolis, a jeho kráľ Maurícius dával svojim vojakom rozkazy nech bránia mesto do posledného vojaka! Tak sa aj stalo nad ránom sa rozozvučali zvony na poplach a spartský vojaci sa mobilizovali na hradbách a pri hradných bránach, ak by sa dostali macedónsky vojaci do mesta tak že ich zadržia. Boli tam veľmi kruté boje a krv striekala od všadiaľ a bolo počuť krik a plač spartských vojakov ktorý žiadali o milosť a uchovanie svojho života. Alexander ako veľkorysí človek im tu milosť dal potom ich zajali a kráľa Maurícia zabili v jednej z miestnosti jeho sídla kde ho našli schovávať sa pred Alexandrom. Prosil Alexandra o milosť ale ten mu v tom nevyhovel a prebodol mu hruď svojim mečom, ten ním prešiel ako nožík kockou masla a to bol koniec jedného spartského kráľa. Takto sa zjednotilo staroveké Grécko po dobitý mesta Mauropolis za pomoci Alexandra a ľudia mu na česť zjednotenia Grécka dali prívlastok Veľký.