DeletedUser
Hosť
Jeden deň vrhača Jurka
Jurko, obyčajný vrhač hnoja v panskej maštali, nezaujímaví a spoločnosťou často odsudzovaný hlavne pre svoju robotu, iba zopár kamarátov z maštale a z krčmi sa s ním pustí do reči. Vyzeralo to na ďalší obyčajný a nudný deň v maštali, kde mu spoločnosť robilo stádo kráv, zopár koní a dvoja pomocníci ktorý robili to isté čo on. Jurko sa ale od nich odlišoval bol o dosť vyšší, mohutnejšej postavy a čo bolo asi najväčším rozdielom mal svetlé vlasy. Robievali s nimi už dlho približne rok a pol, prišli naraz na výpomoc aj keď si zdravil s obomi poznal meno len jedného z nich, s ktorým sa sem tam pustil do reči. Volal sa Martin, bol to syn chudobného roľníka z povyše dediny. Myslel si, že sú bratia lebo spolu prichádzali aj odchádzali, ale nepýtal sa. Popoludní keď sa už chystali domov z roboty sa zjavilo nádherné dievča popri maštali, prešlo okolo, bola asi v Jurkovom veku, a vlasy mala hrdzavočervené, zapletené do dlhého vrkoča ktorý sa jej hompáľal po chrbte. Veru nevedel z nej spustiť oči až do kým mu po chrbte nepretel bič poskoka miestneho pána so slovami "čo tak zízaš ty mrcha, hybaj do roboty". Jurovi sa vzpriečila krv ale vedel, že zbitím poskoka by si vyslúžil akurát tak dereš, prinajlepšom zopár rán palicov. A tak sa pustil do roboty a rozmýšľal kto tak mohol byť to očarujúce dievča. Žeby to bola vnučka pána u ktorého robieva ? Alebo to mohla byť aj jeho dcéra ale prečo ju predtým nikdy nevidel ? Prečo by sa tu ukázala až teraz ? Táto možnosť sa mu veľmi nepozdávala. Dievčina bola už dosť ďaleko sotva videl ako sa jej vrkoč hompáľa po chrbte a stále rozmýšľal kto to asi tak môže byť. Keď odchádzal z roboty, pozdravil chlapov, zobral veci a ako vždy sa vybral domov. Až teraz si uvedomil, že tá dievčina išla hodný kus po ceste, ktorou on sám domov chodí, tak po ceste domov rozmýšľal kam by asi tak mohol odbočiť pretože vracať sa ju už nevidel. Prišiel až pred svoj dom, presnejšie malú chalupku, s nahnitým bokom a deravou strechou. Divil sa kam asi tak šla tá dievčina, pretože týmto smerom sú len chatrče kde bývajú chudobní ľudia a ona vyzerala byť z bohatej rodiny. Opláchol sa v potoku aby nesmrdel aspoň sám sebe a vybral sa na vandrovku do lesa, a možno že nájde aj nejaké huby. Keď vystúpil na vrch kopca a v košíku mal už zopár hríbov, rozhodol sa, že sa rozhliadne okolo a tak vyliezol na strom na vrchu kopca z ktorého bolo vidieť kilometre ďaleko. Bol už podvečer a tak bolo vidieť svetlá v dedine ale niečo mu tam nesedelo bolo ich o niečo viac ako inokedy, presnejšie o jedno, ale aj tak si to všimol pretože neraz sem chodieval a dedinu poznal naspamäť. Skúšal sa lepšie zadívať tým smerom ale nedalo sa, nevidel už tak ďaleko. Zrazu ho napadla myšlienka, ktorú skôr chcel akoby bola náhodná, čo ak práve tam býva tá dievčina, čo ak sa tam usadila len nedávno, nezdalo sa mu to čudné pretože tu už zopár týždňov nebol, a za ten čas sa dá vystavať hocčo. "Ale nemôžeš len tak prísť a zaklopať na dvere" hovoril si v duchu, "čo by si jej povedal?" , "som vrhač hnoja a dnes som ťa videl prechádzať okolo nechceš ísť so mnou zajtra na vatru?" to asi ťažko by prijala takú ponuku. "Aspoň sa presvedčím či tam býva" toto rozhodnutie mu preblesklo hlavou ako sa spúšťal so stromu nadol. Chvíľu mu trvalo kým sa dostal na miesto kde videl svietiť okná novej stavby v dedine. Uvidel plot, celkom nový a na túto dedinu dosť honosný, bránu čo by ňou aj koč prešiel a stráže pri nej aj vchodových dverách. Už to nebola len hocjaká chatrč ktorú videl z kopca, bola to hotová vila len v menšom prevedení. Myšlienka, že je to pánova vnučka, ktorá sa tu presťahovala sa mu zdala čoraz reálnejšia. Preskočil plot, opatrne sa preplížil až k stromu z ktorého bolo vidieť do vnútra domu, vyliezol na neho a čakal, že opäť uvidí tú dievčinu z dnešného poobedia. Čakal hodnú chvíľu kým prešiel niekto iný ako len slúžka, ktorá ako sa zdá tam bola len jediná pretože sa obracala dosť často. Konečne išiel niekto iný ako tá slúžka, zaostril a od sklamania skoro spadol so stromu bolo to žena panského, ktorá rozprávala slúžke aký problém si vyrobil jej muž keď ju poslal bývať na druhú stranu dediny ku takej spodine a že to ešte oľutuje. Uvedomil si že pán už asi nemohol vystáť svoju ženu a tak ju poslal bývať preč a aby sa na neho až tak nehnevala postavil jej dom. Bol sklamaný, a pri zliezaní zo stromu si nedával pozor, pošmykol sa a spadol, stráže to počuli a hneď mu pod krkom držali nôž, v tej chvíli si uvedomil, že to bol fakt hlúpy nápad liezť na cudzí pozemok a špehovať ho. Ešte v ten večer ho pustili pretože dostal trest tridsať rán palicou od samotnej panej domu pred ktorú ho stráže predhodili, a povedali, že ju špehoval. Veru cestou domov mu nebolo dvakrát do smiechu, a sám na seba v duchu nadával " čo si si myslel, že zmeníš svoj osud a ujdeš s pánovou dcérou, si len vrhač hnoja a ním aj ostaneš!"