Moja nočná nepríčetná "báseň" o pravdivej etape môjho života :D

DeletedUser1618

Hosť
Byť zamilovaný je také krásne,
stáva sa z Teba spisovateľ a píšeš básne,
pozeráš na oblohu a hviezdy sú tak jasné,
máš pocit že lietaš a tá láska nikdy nepohasne..


Taká rýchlovka no :D
 

DeletedUser1450

Hosť
dobre a aj sa to rymuje :D ale neee provokovat nejdem je to pekne :)
 

DeletedUser1618

Hosť
Prečo pri mne nezostaneš?
Viem, že za inými chodíš tajne..
Prečo mi do očí klameš?..
Vieš, že mi to srdce láme..
Vravíš mi, že je to moja chyba,
no nevidíš, že to kvôli Tebe kúsok zo mňa chýba..
Aké je to vedieť, že si všetko po čom túžim?
Aj keď nechcem, veľa krát tú túžbu zakrývať musím..
Zistila som, že nie si ten, za koho som ťa mala.
Zamilovala som sa do Teba a správala som sa ako malá..
A Tebe som tak krásne naletela..
Chcela som byť len milovaná, no asi som chcela veľa..
 

DeletedUser1618

Hosť
V očiach mám slzy,
no tentokrát nie slzy šťastia, ale smútku.
Zvláštne, ako sa toľko vecí stihne zmeniť za minútku..
Teraz, keĎ stojím nad Tvojím hrobom
a spomínam, ako nám bolo krásne obom,
keĎ sme si vtedy večer vychutnávali posledné slnečné lúče
a ja som vo vrecku hľadala stratené kľúče
a Ty si sa mi smial, pretože Ty si ich mal
a ani si mi to nepovedal
a ja som sa na Teba len na oko hnevala,
lebo skutočný dôvod na hnev som vtedy nemala,
no teraz ho mám,
lebo život z Teba nevyprchal sám,
pomohol mu v tom jeden muž,
ktorý dúfam, že nežije už..
Za ten čin mal zomrieť tiež,
lebo stále som dúfala, že to prežiješ,
ten hrozný náraz, čo ti zničil telo,
ktoré tak mladé bolo
a život žilo len v radosti,
nepoznalo starosti,
tešilo sa z každého dňa
a každý večer jemne objalo ma...



Neni to na hlavu??
 

DeletedUser1618

Hosť
Nie, nie je to vymyslený príbeh.
Teda, vymyslela som, aby sa to rýmovalo, ale dej nie je vymyslený...
 

DeletedUser

Hosť
Pěkně napsáno, ovšem ten obsah ti nezávidím. :( Bohužel něco podobného budu brzy moct napsat i já...:(
 

DeletedUser1618

Hosť
Mauri, bohužiaľ to patrí k životu, tak hore hlavu,
ľudia do nášho života prichádzajú a zas z neho odchádzajú,
veď vždy máš aspoň nádej malú,
že tam hore, ich stretneš znovu
a že sa tam s nimi tešiť budeš,
no zatiaľ nikam nepôjdeš,
keďže tu musíš moderovať
a na špekulatívnych spamerov pozor dávať
a sem tam aj nejaké tie karty udeľovať.



To ma len tak napadlo, neni to nič moc
 

DeletedUser1618

Hosť
Ou, tak to som rada, ak sa ti to teda páči :)
 
Naposledy upravené moderátorom:

DeletedUser1618

Hosť
Polnoc odbíja, tak mala by som ísť spať,
no ja viem, že pokojný spánok aj tak nebudem mať..
Motáš mi hlavu zas a zas
a ja stále neviem, či je ten správny čas,
zveriť sa ti s mojimi citmi k Tebe,
alebo to mám radšej udusiť v sebe?

_____________________________________________________

Pardon za DP, či to si v svojej téme môžem dovoliť? :)
 

DeletedUser1618

Hosť
A zas tu píšem.. Neviem, či vlastne môžem 3-post, ale keĎ mňa zas dačo napadlo a nikto tu nepíše...

_______________________________________________________________

Každý z nás má občas na duši tieň,
nemôžeme jesť a nespíme preň.
Tma sa nás k sebe stále snaží lákať
a nemáme sa ani komu na ramene vyplakať,
predsa bradu hrdo zdvihnúť musíme,
lebo inak smútkom srdce si zadusíme
a ak nenecháme voľnosť šťastiu, nech obklopí nás,
tak našu dušu zabije mráz
a my už nikdy neuvidíme našich blízkych sa smiať
a už len zhora sa na nich budeme smutne pozerať...


Venované človeku, ktorý má tieň na duši..


když přidáš příspěvek po tak dlouhé době tak to pochopitelně nevadí S.
 
Naposledy upravené moderátorom:

DeletedUser1909

Hosť
Prepáčte, že tu dávam svoje báseň , keď to nie je moje vlákno ale kvôli jednej básni je zbytočné zakladať nové vlákno a snáď sa vám bude páčiť...

Zatváram oči, no stále vidím ťa,
tvoje oči, modré nebo sťa,
ukrývaš sa predomnou, no ja viem kde si,
v hlave počujem stále zvláštne hlasy.
Vietor zadul, haluz praská,
vidím ťa v diaľke, ty moja kráska.
Medzi nami priepasť, nemôžem ísť k tebe,
iba ticho v mysli, pritískam ťa k sebe.
Vidieť, no nestretnúť...
alebo stretnuť raz...pocit to sladký...
príjemný no veľmi krátky.
Duša plače žiaľom, telo celé v smútku...
potrvá to sekundu, či celú minútku?
Netrvá to dlho, čo mám dodať k tomu,
netreba už poľa, netreba už domu,
stačí kúsok zeme, meter krát dva metre,
tam to mladé telo, poriadne prihrebte.
 

DeletedUser1909

Hosť
je to len tak narýchlo vymyslené...a to že sa to všade nerýmuje, nie je pointou básničky :D
 

DeletedUser1618

Hosť
Alex, Ty poznáš môj názor na tvoje básne :) A keď sa ti nechce zakladať pre svoje básne novú tému, kľudne to píše sem ak chceš, rada sa tu s Tebou o to podelím (Ehm..ako keby totu patrilo mne :D )

A kľudne sa tu môžu aj tie naše rýmujúce sa rozhovory konať, tu to nikomu hádam vadiť nebude, možno sa aj pobavia na tom :)

Nooo a ja vám tu hodím už konečnú verziu mojej básničky, ktorú som trooošku zmenila, fakt už je to konečná varzia, hádam sa bude páčiť :) :

Láska vie byť často aj krutá
a Ty máš pocit, že máš na rukách putá,
že sa ti kolená podlamujú
a na tvári sa ti vrásky objavujú
a že nemôžeš proti tomu robiť nič,
je to horšie, jak keby ti po chrbte plieskal bič,
a že tie krásne chvíle sa už nikdy nevrátia späť,
len neskús alkoholom zapíjať po láske smäd..
Nezaberá to, ver mi,
veď len stačilo, aby si bol svojej láske verný,
úprimný, láskavý a jemný,
aby si si sám nenavrával, že nevera nie je až tak zlá
a že klamstvo sa rýchlo a ľahko odpustiť dá..

Prečo ľutuješ svoje činy až teraz?
Mohol si ich predsa skôr zvážiť a to neraz..
Nie mohol, ale mal
no aj tak si tomu pozornosť nevenoval..
Neskoro sa pre svoju hlúposť trápiš,
minulosť tým už len tak ľahko nenapravíš..
 

DeletedUser1249

Hosť
krásne máš s tou basňou pravdu ach čo sa všetko da vyjadriť básňou
 
Hore