DeletedUser661
Hosť
Ako som tak na neho uprene pozeral, spoza okna, otocil hlavou, hriva sa mu blišťala ako hviezdny prach a pozrel na mňa.
Vtedy akoby mi niečo šepkalo: "Poď.. poď..." a ja som sa vybral z izby k vchodovým dverám, otvoril som ich, obul si šľapky a šiel som. A on tam ozaj stál, ani sa nepohol, pozeral na ma. Kmital pomaly krídlami(bol nervózny, tréma a tak) a prešľapoval prednými nohami na mieste, len tak zľahka potichúčky. Ako som tak k nemu prichádzal bližšie on sa nevzďaľoval, práve naopak, pomaličky sa ku mne približoval a ja som zasa počul ten hlas: "Poď... poď...".
Keď som sa ho šiel dotknúť sklonil hlavu, hriva sa mu zaleskla nechal sa pohladiť. Zrazu si kľakol, ako by chcel aby som na neho nasadol. A znova ten hlas: "poď... nasadni..." a ja som nasadol.
Mávol krídlami a už sme leteli, niesol ma až ku hviezdam.. vysoko do oblakov, tam bol však riedky vzduch, zamdlel som...
Prebudil som sa na zamatovej nádhernej posteli, rozmazaným pohľadom som predsebou zbadal obrysy postavy. Nevedel som zaostriť, ale podľa dĺžky vlasov som tipoval, že šlo o ženu.
Ako sa môj zrak pomaly zostroval, zisťoval som že ide o krásnu ženu, s ladnými krivkami, nádherným poprsím, ba priam dokonalými bokmi a nádhernými nohami.
Ako som tak ležal v tej posteli, nevedel som sa spamätať z toho čo vidím. Doslova bohyňa. Tmavé kučeravé vlasy, žiadostivý pohľad ako na smrteľníka, od ktorého chce jeho život.
Ako sa tak ku mne približovala a môj zrak sa zlepšoval, pomaličky ale isto som si všímal jej oblečenie, ktoré tvoril biely krajkovaný korzet, biele krajkované nohavičky spojené podväzkami s bielimi krajkovanými pančuškami.. Doslova anjel, len mu chýbali krídla.
Zasa som začul ten hlas: " Poď.. poď ... vezmi si ma...."
To be continued
pre nadrzancov
Vtedy akoby mi niečo šepkalo: "Poď.. poď..." a ja som sa vybral z izby k vchodovým dverám, otvoril som ich, obul si šľapky a šiel som. A on tam ozaj stál, ani sa nepohol, pozeral na ma. Kmital pomaly krídlami(bol nervózny, tréma a tak) a prešľapoval prednými nohami na mieste, len tak zľahka potichúčky. Ako som tak k nemu prichádzal bližšie on sa nevzďaľoval, práve naopak, pomaličky sa ku mne približoval a ja som zasa počul ten hlas: "Poď... poď...".
Keď som sa ho šiel dotknúť sklonil hlavu, hriva sa mu zaleskla nechal sa pohladiť. Zrazu si kľakol, ako by chcel aby som na neho nasadol. A znova ten hlas: "poď... nasadni..." a ja som nasadol.
Mávol krídlami a už sme leteli, niesol ma až ku hviezdam.. vysoko do oblakov, tam bol však riedky vzduch, zamdlel som...
Prebudil som sa na zamatovej nádhernej posteli, rozmazaným pohľadom som predsebou zbadal obrysy postavy. Nevedel som zaostriť, ale podľa dĺžky vlasov som tipoval, že šlo o ženu.
Ako sa môj zrak pomaly zostroval, zisťoval som že ide o krásnu ženu, s ladnými krivkami, nádherným poprsím, ba priam dokonalými bokmi a nádhernými nohami.
Ako som tak ležal v tej posteli, nevedel som sa spamätať z toho čo vidím. Doslova bohyňa. Tmavé kučeravé vlasy, žiadostivý pohľad ako na smrteľníka, od ktorého chce jeho život.
Ako sa tak ku mne približovala a môj zrak sa zlepšoval, pomaličky ale isto som si všímal jej oblečenie, ktoré tvoril biely krajkovaný korzet, biele krajkované nohavičky spojené podväzkami s bielimi krajkovanými pančuškami.. Doslova anjel, len mu chýbali krídla.
Zasa som začul ten hlas: " Poď.. poď ... vezmi si ma...."
To be continued
pre nadrzancov