DeletedUser
Hosť
Úvod:
"Toto je príbeh z dávnych čias,keď ľudia uctievali bohov z Olympu.Z čias keď meč mal väčšiu silu ako slovo.Boli to časy tvrdé a neprimerané pre ľudí,ktorí mali súciť.Boli to časy bohov!"
1.Kapitola
Stál som na kraji skalného útesu.Predo mnou sa rozprestieralo šíre more.Zapadajúce slnko vytváralo na mori nádhernú scenériu.Farby sa zlievali do jedného spektra a vytváraly farebný obrazec,ako keby ho namaľovala sama ruka majstra maliara.
Ja som však veľmi nevnímal túto krásu.Sústredil som sa na oveľa dôležitejšiu vec.Jemný vetrík si pohrával s mojimi dlhými kučeravými vlasmi a prečisťoval mi myseľ.Čakal som na dôležitú správu od môjho verného priateľa Quida,ktorý bol kráľom ostrova Fób.Mal mi oznámiť pomocou svojho posla,ktorého vypravil na more,aby sa vydal k mojej rodnej zemi Hismii.
Vec,ktorú mi mal posol oznámiť bolo jediné meno.Meno na ktoré som sa snažil prísť už dlhé dni.Bolo to meno človeka,ktorý chladnokrvne zabil môjho brata Jorema.Jorem bol moje dvojča a už odmalička sme spolu vyrastali bok po boku.Hrávali sme sa spolu,neskôr sme spolu cvičili vo vojenskej akadémii.Žili sme pokojným životom až do dňa kedy do našej dediny neprišla správa o nepriateľských lodiach na brehu našeho ostrova.Jorem bol vtedy v pobrežnej dedinke,ktorú napadli nepriateľské vojska ako prvú.Môjho brata zabili a dedinu vypálili.Nakoniec sa nám ich podarilo vyhnať na more,ale život môjho brata bol navždy stratený.Koľkokrát som si už hovoril,že keby som ho tam nenechal samého a nešiel na lov divej zveri,tak mohol ešte žiť.Koľko prebdených nocí som už strávil touto myšlienkou.Jediné na čo som počas tých nocí myslel bola pomsta.Pripravoval som sa na ten deň,kedy sa pozriem do očí človeku,ktorý zahubil môjho brata,človeku,ktorý dal príkaz napadnúť náš ostrov.
Teraz sa mi naskytla príležitosť byť na stope vrahovi môjho brata.Stál som pokojne a sledoval som hladinu more.Asi po polhodine sa spoza jedného útesu vynoril malý,sotva badateľný čln.Už bola celkom veľká tma,preto som nevidel osobu,ktorá v člne sedele.V úsudku,že to bude môj posol som sa vybral na breh.
Čln sa každým metrom pomalšie približoval ko mojím nohám zmáčaným morskou vodou,až nakoniec úplne zastal na plytčine.Prešiel som k člnu.Moje prekvapenie však bolo obrovské keď som zisitil,že jediný pasažier člna je na pokraji smrti.Z chrbtu mu trčal šíp,ktorý mu prešiel hlboko do tela.Muž v člne bezvládne ležal chrbtom hore.Otočil som ho preto a vybral som mu šíp,aby jeho muky neboli ešte väčšie.Podopierajúc tohoto neznámeho som mu odhrnul kapucu,ktorú mal zapadnutú na tvár a predo mnou sa zjavil známa tvár môjho priateľa Quida.Jeho jemná zvráskavená tvár bola utrápená zranením a čiastočne aj cestou,ktorú musel absolvovať.Ešte dýchal.Z posledných síl,ale ešte dýchal.
Quido zrazu otvoril oči a ticho,skoro nepočuteľne prehovoril.
"Priateľ môj...tak dávno sme sa nevideli."Rozprával ťažko a s každým výdychom mu z tela unikal život.
"Quido,čo tu robíš?Nemal si predsa poslať posla?"Naliehal som naňho.
"Bolo by to veľmi...nebezpečné.Vieš...aká...je doba."
"Kto ti to spravil?"Ukázal som šíp,ktorý som z neho vytiahol a teraz som ho držal v ruke.
"Neviem.Keď som plával okolo jedného útesu na tomto ostrove...zrazu ma niečo pichlo...v chrbte...omdlel som.Musím ti povedať...to meno...A-a-a...Azaroth."Posledný krát vydýchol a navždy zmĺkol.
"Priatelia až na smrť.Ako sme si vdectve sľúbili.Pomstím teba aj môjho otca."Pošepkal som a zakryl som mu očil.Potom som obrátil čln a spolu so svojím kapitánom som ho poslal na poslednú plavbu.Určite by so tak Quido prial.
So slzami v očiach som sa vybral naspäť do dediny.Oplakával som jedného z mojich posledných dôverníkov.Celú nasledujúcu noc sa mi pred očami vynárali posledné Quidove slová...A-a-a...Azeroth a potom už len jeho mĺkve oči.Azeroth.To je to meno,ktoré vo mne vzbudzovalo odpor a nevysloviteľnú nenávisť.Prežil som ďaľší otrasný deň,na ktorý určite nebudem spomínať v dobrom.
Neskoro v noci som konečne zaspal.
Ak sa vám začiatok páčil,mtak môžem spraviť pokračovanie
"Toto je príbeh z dávnych čias,keď ľudia uctievali bohov z Olympu.Z čias keď meč mal väčšiu silu ako slovo.Boli to časy tvrdé a neprimerané pre ľudí,ktorí mali súciť.Boli to časy bohov!"
1.Kapitola
Stál som na kraji skalného útesu.Predo mnou sa rozprestieralo šíre more.Zapadajúce slnko vytváralo na mori nádhernú scenériu.Farby sa zlievali do jedného spektra a vytváraly farebný obrazec,ako keby ho namaľovala sama ruka majstra maliara.
Ja som však veľmi nevnímal túto krásu.Sústredil som sa na oveľa dôležitejšiu vec.Jemný vetrík si pohrával s mojimi dlhými kučeravými vlasmi a prečisťoval mi myseľ.Čakal som na dôležitú správu od môjho verného priateľa Quida,ktorý bol kráľom ostrova Fób.Mal mi oznámiť pomocou svojho posla,ktorého vypravil na more,aby sa vydal k mojej rodnej zemi Hismii.
Vec,ktorú mi mal posol oznámiť bolo jediné meno.Meno na ktoré som sa snažil prísť už dlhé dni.Bolo to meno človeka,ktorý chladnokrvne zabil môjho brata Jorema.Jorem bol moje dvojča a už odmalička sme spolu vyrastali bok po boku.Hrávali sme sa spolu,neskôr sme spolu cvičili vo vojenskej akadémii.Žili sme pokojným životom až do dňa kedy do našej dediny neprišla správa o nepriateľských lodiach na brehu našeho ostrova.Jorem bol vtedy v pobrežnej dedinke,ktorú napadli nepriateľské vojska ako prvú.Môjho brata zabili a dedinu vypálili.Nakoniec sa nám ich podarilo vyhnať na more,ale život môjho brata bol navždy stratený.Koľkokrát som si už hovoril,že keby som ho tam nenechal samého a nešiel na lov divej zveri,tak mohol ešte žiť.Koľko prebdených nocí som už strávil touto myšlienkou.Jediné na čo som počas tých nocí myslel bola pomsta.Pripravoval som sa na ten deň,kedy sa pozriem do očí človeku,ktorý zahubil môjho brata,človeku,ktorý dal príkaz napadnúť náš ostrov.
Teraz sa mi naskytla príležitosť byť na stope vrahovi môjho brata.Stál som pokojne a sledoval som hladinu more.Asi po polhodine sa spoza jedného útesu vynoril malý,sotva badateľný čln.Už bola celkom veľká tma,preto som nevidel osobu,ktorá v člne sedele.V úsudku,že to bude môj posol som sa vybral na breh.
Čln sa každým metrom pomalšie približoval ko mojím nohám zmáčaným morskou vodou,až nakoniec úplne zastal na plytčine.Prešiel som k člnu.Moje prekvapenie však bolo obrovské keď som zisitil,že jediný pasažier člna je na pokraji smrti.Z chrbtu mu trčal šíp,ktorý mu prešiel hlboko do tela.Muž v člne bezvládne ležal chrbtom hore.Otočil som ho preto a vybral som mu šíp,aby jeho muky neboli ešte väčšie.Podopierajúc tohoto neznámeho som mu odhrnul kapucu,ktorú mal zapadnutú na tvár a predo mnou sa zjavil známa tvár môjho priateľa Quida.Jeho jemná zvráskavená tvár bola utrápená zranením a čiastočne aj cestou,ktorú musel absolvovať.Ešte dýchal.Z posledných síl,ale ešte dýchal.
Quido zrazu otvoril oči a ticho,skoro nepočuteľne prehovoril.
"Priateľ môj...tak dávno sme sa nevideli."Rozprával ťažko a s každým výdychom mu z tela unikal život.
"Quido,čo tu robíš?Nemal si predsa poslať posla?"Naliehal som naňho.
"Bolo by to veľmi...nebezpečné.Vieš...aká...je doba."
"Kto ti to spravil?"Ukázal som šíp,ktorý som z neho vytiahol a teraz som ho držal v ruke.
"Neviem.Keď som plával okolo jedného útesu na tomto ostrove...zrazu ma niečo pichlo...v chrbte...omdlel som.Musím ti povedať...to meno...A-a-a...Azaroth."Posledný krát vydýchol a navždy zmĺkol.
"Priatelia až na smrť.Ako sme si vdectve sľúbili.Pomstím teba aj môjho otca."Pošepkal som a zakryl som mu očil.Potom som obrátil čln a spolu so svojím kapitánom som ho poslal na poslednú plavbu.Určite by so tak Quido prial.
So slzami v očiach som sa vybral naspäť do dediny.Oplakával som jedného z mojich posledných dôverníkov.Celú nasledujúcu noc sa mi pred očami vynárali posledné Quidove slová...A-a-a...Azeroth a potom už len jeho mĺkve oči.Azeroth.To je to meno,ktoré vo mne vzbudzovalo odpor a nevysloviteľnú nenávisť.Prežil som ďaľší otrasný deň,na ktorý určite nebudem spomínať v dobrom.
Neskoro v noci som konečne zaspal.
Ak sa vám začiatok páčil,mtak môžem spraviť pokračovanie
Naposledy upravené moderátorom: