DeletedUser
Hosť
Životný príbeh
Tak rozhodol som sa napísať príbeh z čias stredoveku o našom Slovensku. Tento príbeh píšem aj na fóre The Westu. Prajem príjemné čítanie
1.kapitola:
Tak ako každý
Deň
Zobudil som sa na zvonenie budíka. Hneď ako som ho vypol pozrel som sa koľko je hodín. Hodiny na mobile ukazovali 6:30. Vstal som, pobalil som si veci do školy a išiel som sa umyť. Potom som sa naraňajkoval šiel som do školy. Cesta do školy trvala približne 15 min. Keď som prišiel do školy začal som zlé pocity tak ako keď som velmi unavený. Zrazu ma pozdravili spolužiaci: Ahoj Šimon!" Pozdravil ma Denis. Čau Šimon! vykríkla Kristína. Serus! Šimon...
Keď som všetkych odzdravil prišiel ku mne Rišo. Ten škriatok mi znova začal nadávať. Nevšímal som si to a vybaloval som si veci z tašky. No vtom ku mne letela facka, dostal som ju. Štípala velmi
No ešte som nestihol ani nadávať letela ku mne päsť spoznal som ju mala try prstene a vedel som že je to Rišo. Vyhol som sa jej. Začala bitka: Šimon! Ty ozembuch! Nadával Rišo ďalej: Ty jeden slaboch nevieš zbiť mladších! Vtom ma chytila zúrivosť. Vykríkol som: No ja nie som ty zbabelec postav sa proti silnejšiemu! Keď som dopovedal vyrhol som sa naňho začali sme sa biť. Nakoniec to dopadlo tak že som mu pri obrane rozbil nos a on mne ústa. Zrazu prišla učiteľka Bálešová. Odtiahla nás od seba zobrala nás k riaditeľovy. Pomyslel som si Budú prolémy! Na dverách bolo napísané: Phadr R. Urbánik. Zatajil som dych pretože o vôbec netušil čo ma čaká. Vždy som mal rád keď ma pozval do riaditeľni aj s ostatnýmy chalanmi kde sme s riaditeľom normálne rozprávali ale teraz... Rýchlo som prestal premýšlať a išiel som tam ako prvý. Vstúpil som som dnu. Pozdravil som : Dobrý deň, Pán Riaditeľ. Snažil som sa aby mojom hlase nebolo cítiť strach a nervozitu. No riaditeľ to nejako vycítil a povedal: Ahoj Šimon, nemusíš sa báť.
Si dobrý a slušný chlapec, verím že si tú bitku nevyvolal ty.
Vydýchol som. Zrazu povedal riaditeľ: Choď hore do triedy a pošli sem dvoch svedkov ktorý to videly a vráť sa sem naspäť.
Vstúpil som do triedy. A oznámil som čo sa stalo v riaditeľni a to čo povedal riaditeľ o tých svedkoch. Ponúkli sa dvajaVeronika do ktorej som ol strašne zamilovaný a Denis. Keď sme išli dole schodmi potichu sa ma opýtala Veronika ako som dokázal poraziť Riša. Povedal som jej: Síce je Rišo silnejší ako ja no ja som namiesto svalov použival mozog. Keď svedkovia všetko vyrozprávaly vrátili sme sa do triedy. Riš dostal poznámku od riaditeľa. Ja som bol bez trestu. Keď som sa vrátil domov bolo 14:30 napísal som si úlohy a šiel som o 22:30 spať. Sadol som si na posteľ. Začal som sa modliť keďže som veriaci tak ako každý večer: V mene otca, i syna, i ducha svätého Amen. Otče náš....
Bože daj ay všetky deti ktoré hladujú ay už neboly hladné alezdravé šťastné. Svoju prozbu som nepovedal keďže som si myslel že Boh musí počúvať milióny prosie deňne. Lahol som si a šiel som spať.
Tak rozhodol som sa napísať príbeh z čias stredoveku o našom Slovensku. Tento príbeh píšem aj na fóre The Westu. Prajem príjemné čítanie
1.kapitola:
Tak ako každý
Deň
Zobudil som sa na zvonenie budíka. Hneď ako som ho vypol pozrel som sa koľko je hodín. Hodiny na mobile ukazovali 6:30. Vstal som, pobalil som si veci do školy a išiel som sa umyť. Potom som sa naraňajkoval šiel som do školy. Cesta do školy trvala približne 15 min. Keď som prišiel do školy začal som zlé pocity tak ako keď som velmi unavený. Zrazu ma pozdravili spolužiaci: Ahoj Šimon!" Pozdravil ma Denis. Čau Šimon! vykríkla Kristína. Serus! Šimon...
Keď som všetkych odzdravil prišiel ku mne Rišo. Ten škriatok mi znova začal nadávať. Nevšímal som si to a vybaloval som si veci z tašky. No vtom ku mne letela facka, dostal som ju. Štípala velmi
No ešte som nestihol ani nadávať letela ku mne päsť spoznal som ju mala try prstene a vedel som že je to Rišo. Vyhol som sa jej. Začala bitka: Šimon! Ty ozembuch! Nadával Rišo ďalej: Ty jeden slaboch nevieš zbiť mladších! Vtom ma chytila zúrivosť. Vykríkol som: No ja nie som ty zbabelec postav sa proti silnejšiemu! Keď som dopovedal vyrhol som sa naňho začali sme sa biť. Nakoniec to dopadlo tak že som mu pri obrane rozbil nos a on mne ústa. Zrazu prišla učiteľka Bálešová. Odtiahla nás od seba zobrala nás k riaditeľovy. Pomyslel som si Budú prolémy! Na dverách bolo napísané: Phadr R. Urbánik. Zatajil som dych pretože o vôbec netušil čo ma čaká. Vždy som mal rád keď ma pozval do riaditeľni aj s ostatnýmy chalanmi kde sme s riaditeľom normálne rozprávali ale teraz... Rýchlo som prestal premýšlať a išiel som tam ako prvý. Vstúpil som som dnu. Pozdravil som : Dobrý deň, Pán Riaditeľ. Snažil som sa aby mojom hlase nebolo cítiť strach a nervozitu. No riaditeľ to nejako vycítil a povedal: Ahoj Šimon, nemusíš sa báť.
Si dobrý a slušný chlapec, verím že si tú bitku nevyvolal ty.
Vydýchol som. Zrazu povedal riaditeľ: Choď hore do triedy a pošli sem dvoch svedkov ktorý to videly a vráť sa sem naspäť.
Vstúpil som do triedy. A oznámil som čo sa stalo v riaditeľni a to čo povedal riaditeľ o tých svedkoch. Ponúkli sa dvajaVeronika do ktorej som ol strašne zamilovaný a Denis. Keď sme išli dole schodmi potichu sa ma opýtala Veronika ako som dokázal poraziť Riša. Povedal som jej: Síce je Rišo silnejší ako ja no ja som namiesto svalov použival mozog. Keď svedkovia všetko vyrozprávaly vrátili sme sa do triedy. Riš dostal poznámku od riaditeľa. Ja som bol bez trestu. Keď som sa vrátil domov bolo 14:30 napísal som si úlohy a šiel som o 22:30 spať. Sadol som si na posteľ. Začal som sa modliť keďže som veriaci tak ako každý večer: V mene otca, i syna, i ducha svätého Amen. Otče náš....
Bože daj ay všetky deti ktoré hladujú ay už neboly hladné alezdravé šťastné. Svoju prozbu som nepovedal keďže som si myslel že Boh musí počúvať milióny prosie deňne. Lahol som si a šiel som spať.
Naposledy upravené moderátorom: