Životný príbeh

[DeletedUser]

Životný príbeh

Tak rozhodol som sa napísať príbeh z čias stredoveku o našom Slovensku. Tento príbeh píšem aj na fóre The Westu. Prajem príjemné čítanie

1.kapitola:
Tak ako každý
Deň

Zobudil som sa na zvonenie budíka. Hneď ako som ho vypol pozrel som sa koľko je hodín. Hodiny na mobile ukazovali 6:30. Vstal som, pobalil som si veci do školy a išiel som sa umyť. Potom som sa naraňajkoval šiel som do školy. Cesta do školy trvala približne 15 min. Keď som prišiel do školy začal som zlé pocity tak ako keď som velmi unavený. Zrazu ma pozdravili spolužiaci: Ahoj Šimon!" Pozdravil ma Denis. Čau Šimon! vykríkla Kristína. Serus! Šimon...
Keď som všetkych odzdravil prišiel ku mne Rišo. Ten škriatok mi znova začal nadávať. Nevšímal som si to a vybaloval som si veci z tašky. No vtom ku mne letela facka, dostal som ju. Štípala velmi
No ešte som nestihol ani nadávať letela ku mne päsť spoznal som ju mala try prstene a vedel som že je to Rišo. Vyhol som sa jej. Začala bitka: Šimon! Ty ozembuch! Nadával Rišo ďalej: Ty jeden slaboch nevieš zbiť mladších! Vtom ma chytila zúrivosť. Vykríkol som: No ja nie som ty zbabelec postav sa proti silnejšiemu! Keď som dopovedal vyrhol som sa naňho začali sme sa biť. Nakoniec to dopadlo tak že som mu pri obrane rozbil nos a on mne ústa. Zrazu prišla učiteľka Bálešová. Odtiahla nás od seba zobrala nás k riaditeľovy. Pomyslel som si Budú prolémy! Na dverách bolo napísané: Phadr R. Urbánik. Zatajil som dych pretože o vôbec netušil čo ma čaká. Vždy som mal rád keď ma pozval do riaditeľni aj s ostatnýmy chalanmi kde sme s riaditeľom normálne rozprávali ale teraz... Rýchlo som prestal premýšlať a išiel som tam ako prvý. Vstúpil som som dnu. Pozdravil som : Dobrý deň, Pán Riaditeľ. Snažil som sa aby mojom hlase nebolo cítiť strach a nervozitu. No riaditeľ to nejako vycítil a povedal: Ahoj Šimon, nemusíš sa báť.
Si dobrý a slušný chlapec, verím že si tú bitku nevyvolal ty.
Vydýchol som. Zrazu povedal riaditeľ: Choď hore do triedy a pošli sem dvoch svedkov ktorý to videly a vráť sa sem naspäť.
Vstúpil som do triedy. A oznámil som čo sa stalo v riaditeľni a to čo povedal riaditeľ o tých svedkoch. Ponúkli sa dvajaVeronika do ktorej som ol strašne zamilovaný a Denis. Keď sme išli dole schodmi potichu sa ma opýtala Veronika ako som dokázal poraziť Riša. Povedal som jej: Síce je Rišo silnejší ako ja no ja som namiesto svalov použival mozog. Keď svedkovia všetko vyrozprávaly vrátili sme sa do triedy. Riš dostal poznámku od riaditeľa. Ja som bol bez trestu. Keď som sa vrátil domov bolo 14:30 napísal som si úlohy a šiel som o 22:30 spať. Sadol som si na posteľ. Začal som sa modliť keďže som veriaci tak ako každý večer: V mene otca, i syna, i ducha svätého Amen. Otče náš....
Bože daj ay všetky deti ktoré hladujú ay už neboly hladné alezdravé šťastné. Svoju prozbu som nepovedal keďže som si myslel že Boh musí počúvať milióny prosie deňne. Lahol som si a šiel som spať.

 

[DeletedUser]

2. kapitola

Zobudil som sa. Bolo 6:35 a ja som sa už umýval aby som čo najskôr prišiel do školy. Keď bolo 7:15 vyrazil som z domu. Vzduch bol chladný a na ulici ani živej duši. Zrazu na mňa niekto zakričal. Nepočul som čo, tak som sa otočil aby som zistil kto to kričal. Videl som ho vzdiaľky, bol to Tibor. Celu cestu sme sa rozprávali o domacich úlohách alebo o písomke ktorú sme písali predvčerom. Bolo 7:30 keď sme prišli do školy. Nik netušil čo sa stane keď sme vstúpili do triedy. Rišo začal po nás kričať aký sme my *****i že sme sprostí. Radšej nebudem hovoriť ďalšie nadávky. Keď nás bolo v triede päť Rišo zavolal ôsmakov a deviatakov cigáňov aby ma prišli zbiť. V triede nastal chaos moji spolužiaci videli ako ma bijú tí sprostý špinaví cigáni. Spolužiaci ani neváhali.
Postavili sa proti nim aby ma zachránili . Vznikla veľká bitka. Ja som sa postavil a tiež som sa išiel biť. Útočil som na nich od chrbta tak že som mal päst pritlačenú k druhej a tak som udieral po chrbtoch. Dokonca niektorí cigáni trieskaly nám hlavu o lavice. Martin mi zatial išiel pomôcť elbo ma bili 2 cigáni.
Keď prišiel také koleňačky čo im dal že padly na zem. Prišiel riaditeľ. Začal kričať. Potom ohlsil iba cigáňov aby išli do riaditeľni. Po skončení vyučovania som a vrátil domov. Tiekla mi z rozbitého nosa krv. Prechádzal som sa po záhrade keď som dostal nápad ísť do chatrči. Je to stará chatrčč ktorá nám slúž iako skladisko dreva alebo nástrojov. Vstúpil som dnu. Bol som asi v strede miestnosti keď mi z nosa opäť začala tiecť krv. Zrazu sa zem podomnou prepadla. Zpadol som do tmavej chodby. Baterku. Baterku. Hovoril som si prosim nech tu mám baterku! Baterku som tu samozrejme bral všade so sebou.
Rozsvietil som baterku a rozhodol som sa že sa tu porozhliadnem. Ešte predtím ako sa vydám zoberiem si nejaký batoh a naháďžem doň snickersky z môjho tajného úkrytu. Tunel bol tmavý a vlhký. Išiel som ďalej. Zrazu som sa pošmykol a zrúbal som sa dole. Na konci tunela boli steny celé zo zlata.
Vo vnútry miestnosti boli zlaté zbrane, brnenia a štíty. Neveril som vlastným očiam držal som v rukách Osyrisov oštep- poklad egyptskej ríše. Podla legendy ten ktorý oštep dokáže otvoriť získa obrovskú silu a moc používať kúzla. Zobral som ho a hodil do batohu. V strede miestnosti bol stôl a na ňom zlatá kniha. Otvoril som ju a prečítal si odkaz čo bol v nej: Milý potomok! Si ďalšim vyvoleným ktorý ktorý má zachrániť iný svet. V proroctve stojí: Keď sa krv vyvoleného dotkne zeme otvorí sa mu tajomstvo predkov. Toto je to proroctvo čítal som ďalej. Ako si si už všimol sú tu poklady. Tieto poklady sú tvoje môžeš si s nimi robiť čo chceš. Po prečítaní som si prezeral knihu začal som ju čítať.
Počkať veď to je môj príbeh! Ktorý si vymýšlam pred tým ako zaspí. No už som nestihol ďalej rozmýšlať pretože som sa premiestnil do nejakého lesa. Vstal som a ozeral som sa blízko stál obrovský hrad a pri ňom malá dedinka. Oh nie! Som v stredoveku.

 

[DeletedUser]

3. kapitola


Keď som vstúpil do dediny zistil som že dedina v ktorej som sa nazýva Kráľov dvor. Až o 5 min. mi došlo že Kráľov dvor je vlastne Horná Kráľová. Išiel okolo nejaký starý dedko. Podišiel som k nemu a prihovoril sa mu: Želám pekný deň stríco. Dedo si ma premeral zvláštnym pohľadom a povedal: Pekný deň aj tebe synak. Strýčko prosim vás kto je richtárom tejto dediny? Skôr ako povedal som sa ešte spýtal: A ktorá rodina tu je zemanská? Dedko si odkašlal a povedal: V tejto dedine je richtárom Štefan Lovás a je najväčším zemanom v okolí. A strýčko kde by som mohol nájsť Richtára?
Dedko sa najprv zamračil a povedal: Vidíš ten veľký dom s bridlicovou strechou? Zadíval som sa a potom som prikívol. Tam nájdeš pána Lovása. Keď som sa vidal k richtárovmu domu ktorý stál na úpätí kopca zistil som že richtár je moja rodina. Zistil som to vďaka tomu, žepred pol rokom som si pozeral môj rodokmeň. V ňom som sa dočítal že môj 4x pra otec je Štefan Lovás ktorý vlastnil niekoľko obrovských polí a pozemkov. Keď som bol pred dverami domu zaklopal som na ne. Dvere boli z tmavo hnedého dubu. Po piatich minútach nejaký starší pán v bielej košely. Pozdravil som ho a povedal: Dobrý deň, je pán Lovás doma? Ja som pán Lovás čo by si potreboval? Viete som váš pravnuk. Čo? Ty si zo mňa robíš srandu! Nie , pane ja som skutočne váš pravnuk len to neviem dokázať! Dokázať sa to dá lachko. Zaburácal môj 4x pra otec. Zrazu zakričal Strýček Sam! Za necelú minútu vyšiel zrejme 20 ročný vysoký muž.
Na hlave mal klobúk a na sebe dlhý čierny plášť a čierne koženné čižmy.Pristúpil ku mne a povedal: 15 ročný mladík ktorý chce ukázať že neklame. Povedal to dosť ironicky.Povedal: Zistím pravdu tak že ti vstúpim do mysli a vtedy uvidím či klameš alebo hovoríš pravdu. Som totiž bojový mág. Keď mi Strýček vstúpil do mysli cítil som sa dosť divne. Po 5 min. sa stiahol a povedal. Neklamal si máš pravdu si jeho pra vnuk. O hodinu neskôr ma pra dedko zavolal na večeru. Zatial som sa prezliekol v izbe ktorú mi pridelil. Na večeru boli velmi chutné bryndzové halušky so slaninkou. Po večery sme sa pri krbe rozprávali
Ako som sa sem dostal a keď bola tma ako vo vreci šiel som spať.
__________________