Slavienov príbeh

  • Zakladateľ témy DeletedUser130
  • Vytvorené

DeletedUser130

Hosť
Čistinka

Po týždňoch takmer neutíchajúcich dažďov konečne vyšlo slnko. Suchá zem spotrebovala všetku vlahu a slnko privítala sýto zeleným kobercom trávy, ktorý zdobili rôznofarebné kvety.
Všade bol čulý ruch! Včely poletovali z kvetu na kvet a zbierali čerstvý nektár. Motýle zasa svojimi krídlami vírili vzduch, ktorý unavený vetrami predošlých dní takmer stál. Jašteričky a hady vyliezli na kamene, aby zohriali svoje skrehnuté telá. Mravce opäť usilovne zbierali zásoby a stavebný materiál na opravy mraveniska. Jednoducho, kam len oko dovidelo, všetko bolo v pohybe.
Dnes bolo čistinkou počuť aj veselé žblnkanie vody v potoku, ktorým odtekala prebytočná vlaha.
"Puk", zrazu sa do toho ruchu vniesol zvuk zlomenej vetvicky.
Na chvíľu akoby všetko stíchlo očakávajúc pôvodcu tohto zvuku. Pomedzi mladé stromčeky sa z lesa vynoril muž. Jeho postava bola tak netypická pre tento kraj. Ramena mal mohutnejšie, než ktorýkoľvek z miestnych silákov. Hlavu mu pokrývali kučeravé vlasy, dnes zopnuté do copu. Aj bradu mal rozčesanú. Cez rameno mal prevesený luk a v ruke držal podivnú zbraň – akúsi sekeru, ktorá mohla ťať z oboch strán. Cez plecia mu visel statný jeleň, ktorého pravdepodobne ulovil len nedávno, keďže z pysku mu ešte tu i tam padla kvapka krvi.
Veru, tento muž nie je z tohto kraja. Jeho domovinou sú kraje pod štítmi Tatier, kde v leta bývajú oveľa chladnejšie a zimy krutejšie, než tu v Aténach.
Ako sa sem dostal? Čo tu robí? Nik nevie. V Aténach ho pozná každý. Deti ho milujú. Veď koľko hodín im venoval! A ako sa s nimi vie vyšantiť. Dievčatá zabúdajú na ňom oči, keď ide okolo. Muži zasa poznajú jeho silu, ktorú cítia v krčme pri pretláčaní, či pochvaľujú si ju, keď treba pomôcť pri lodiach, v lese i na poli. Vedia, že on neodmietne pomoc. A koľké boje už rozhodla práve jeho sekera, ktorej ostrie preriedilo rady nepriateľa.
Nuž, jedného dňa Slavien, ako ho volajú, prišiel a ostal.
Tento Slavien teraz vstúpil na čistinku a zamieril si to priamo k starej vŕbe, čo máča svoje konáre vo vodách potoka. Túto čistinku miluje. Sme sa utieka by doprial odpočinku svojej duši, by načerpal nových síl do ďalších dní, by vzýval Peruna, boha svojich predkov. Už ako chlapec si vyvolil Peruna za svojho boha. Už ako chlapec mu obetovával to najlepšie, čo ulovil. Od svojho starého otca sa napočúval príbehov o sile a moci Perúna. Miluje ho, ctí si ho. Ešte nikdy ho nezradil. Aj dnes bude obetovať. Len čo pripraví oheň a očistí obetný kameň.
„Buch“, dopadol jeleň ku koreňom starej vŕby. Pravidelný žblnkot potoka zrazu prerušilo čľapot umývajúceho sa človeka.
„Aha, aké krásne ryby! Budeže to dobrá večera. Poďte ku mne.“, prihovoril sa im Slavien a už bolo počuť, ako tri z nich dopadli na breh potoka. Nožom ich vykuchal, zmyl z nich krv v potoku a ulozil k ostatným veciam, co sebou priniesol.
Zdvihol zo zeme svoju sekeru a vybral sa k lesu.
Po chvíli sa čistinkou ozývali pravidelné údery sekerou. A potom pád stromu.
Opäť sa vynoril pomedzi mladé stromčeky a ťahal za sebou už suchý strom. Tento stál, takze jeho drevo nebude až tak mokré, ako to, čo niesol pod pazuchou druhej ruky. Ale ono sa usuší.
Pri ohnisku strom rozsekal na siahovinu, ktorú naukladal na seba. Do vnútra pyramídy vložil kôru brezy a čerstvé vetvičky ihličnanov. Onedlho už prvé plamene neisto olizovali syčiace drevo, z ktorého parou unikali aj posledné kvapky vody.
Ale tomu už Slavien nevenoval pozornosť. Jeho nôž otváral jeleňovi brušnú dutinu, aby ho pripravil na svoju obeť.
 
Naposledy upravené moderátorom:

DeletedUser130

Hosť
Nebesá

Nebesá

Keby nebol Slavien tak zaujatý svojimi prípravami obety, určite by si bol všimol, že na druhom konci čistinky, tam, kde sa popod maliny plazí potok na čistinku, stoja dve nádherné ženy. Jedna je celá odetá v koženej zbroji so strapcami na náprsnom štíte. O nohu sa jej opiera mohutný štít, na ktorom je hlava medúzy. V ruke držala mohutnú kopiju. Vedľa nej stála o niečo útlejšia žena odetá v bielom rúchu, ktoré jej zakrývalo iba jeden prsník, zatiaľ čo druhý pohládzali lúče už pomaly zapadajúceho slnka.
„Toto sa tvojmu otcovi? Zeusovi, nebude páčiť, Aténa“, naklonila sa k tej prvej a pošepla jej.
„Ach, toto nie“, povzdychla si tá, čo ju oslovila ako Aténu, „ale vie, že nechýba ani na jednom jeho uctievaní a jeho obete sú rovnako štedré ako pre toho Perúna. Veď to sama poznáš Niké.“
„Viem,“, odvetila Niké
„Pozri, vidíš ten mrak, čo prichádza z juhu?“, ukázala Aténa na mrak, ktorý sa veľkou rýchlosťou približoval od južných hôr, „už prichádza Zeus. Som zvedavá, čo dnes urobí.“
„Poďme, nech nás tu neuvidí,“ špela Niké a už vystierala krídla.
„Nie, počkaj. Ja to chcem vidieť. Vieš, že Slavien je mojím miláčikom.“, zachytila ju Aténa.
„No, nedbám. Zostanem.“, zložila Niké svoje krídla. Ich šum sa však doniesol až k ušiam muža, ktorý na čistinke kládol prvé kusy mäsa na už sálajúci oheň. Otočil sa ním, no jeho oči už videli iba nalomenú vetvičku, ktorú za sebou zanechal mohutný štít Atény.
„Si taká nepozorná! Mohol nás zbadať.“, karhala Niké Aténa.
„Prepáč. Ale koľkokrát si hladila jeho hruď v spánku? Nemyslíš, že sa mohol prebudiť?“, podpichla Niké
„Skús o tom niekomu povedať.“, sykla Aténa
Zatiaľ, čo sa bohyne navzájom prekárali, čistinkou sa začala šíriť vôňa spáleného mäsa. Tá vôňa, ktorú všetci bohovia tak milujú. Aténa na chvíľu stuhla a potom hlbokým nádychom vdýchla tú vôňu do svojich pľúc. „Nečudo, že ho bohovia tak milujú“, vydýchla, šepnúc svojej spoločníčke.
A čistinkou sa ozvala modlitba muža k svojmu bohu.
Z mraku, ktorý už stál nad ohniskom sa s velkým hrmotom na ohnivom voze vydal na zem sám Zeus osobne, aby pozdravil obetujúceho.
„Slavien, milujem tvoje obete. Si veľmi štedrým darcom. Žiadaj si odo mňa, po čom ti srdce túži a ja ti to splním.“, vyriekol Zeus stojac vedľa obetného kameňa, z ktorého oheň jeho blesku zlízal aj posledné kvapky krvi obetného jeleňa.
„Ó, mocný Perún, ďakujem ti, že si ma poctil svojou návštevou!“, zvolajúc, padol Slavien na kolena a zaboril svoju hlavu do trávy.
„Moje meno je Zeus, ale volaj ma ako chceš. Aké sú tvoje prosby?“, vyriekol Zeus.
Aténe od údivu spadol na zem štít i kopija. Rýchlo sa zohla, aby ich zdvihla. Zeus sa zamračil a šepol: „Vy tu čo robíte?“
„Mocný Zeus, prosím, zachovaj mi moju silu do konca môjho života, by som vedel čeliť mojim nepriateľom, prosím, zachovaj mi svoju priazeň, by som bol chránený tvojimi bleskami a prosím, daruj mi ženu, ktorú vídam vo svojich snoch. Ženu, ktorej oči sú také krásne ako nebesá a ktorej dotyky sú také jemné.“, vyriekol Slavien.
Aténa si v údive zakryla svoje ústa, aby ju krik neprezradil aj pred pozemšťanom. Nečakala, že tento muž vie o jej návštevách. Preto ten muž odolal aj samotnej Afrodite, keď zvádzala vo svojej ľudskej podobe! Miluje ju!
„Vstaň a dones svoju sekeru, zbroj a štít!“, prikázal Zeus Slavienovi. Ten šiel a vykonal, čo mu prikázal.
„Aténa, Niké, poďte sem!“, privolal Najvyšší obe ukryté bohyne.
„Požehnaj mu zbrane, dcéra moja!“, prikázal Aténe
„Daj mu svoj náramok víťazstva, nech ho sprevádza tvoja priazeň!“, obrátil sa Zeus na Niké.
Obe vykonali, čo im prikázal.
„Slavien, na znak mojej priazne príjmi túto sekeru. S ňou budeš lámať štíty nepriateľa ani čo by boli zo šúpolia. S ňou pretneš aj ten najtvrdší meč.“, sám Zeus podal nádhernú zbraň Slavienovi a vzal si jeho. Na to na neho dýchol a riekol: „A príjmi múdrosť bohov.“ Po týchto slovách zdvihol ruku, nasadol spolu s Aténou a Niké do svojho ohnivého voza, ktorý sa s hrmotom vzniesol k oblaku, z ktorého zostúpil.
Slavien ešte dlho potom kľačal pri ohni plný bázne a údivu, nechápajúc čím si zaslúžil osobnú návštevu Najvyššieho, Atény a Niké. Keď sa zdvihol, z ohňa už tlela iba pahreba a kde tu dohárali posledné kúsky stromu, ktorý tam naložil a slnko poslednými lúčmi hladilo krajinu, ako by aj ono bolo zvedavé, ako splní Slavienove želania Najvyšší.
„To dnes bol deň!,“ povzdychol si Slavien. Vstal a šiel k vŕbe, aby si pripravil ryby, ktoré ulovil, keď sa zmýval pred obetou.
„Otče, prekvapil si ma.“, obrátila sa Aténa na Zeusa pozdvihnúc času nápoja na večernej hostine bohov, „čím si to ten smrteľník zaslúžil?“ Priložila pohár k ústam a dlhými dúškami hltala opojný nápoj.
„Sama dobre vieš, že všetci ho tu milujú, lebo nezabúda na obete na prináša vždy to najlepšie.“, zamrmlal Zeus pijúc božský nápoj. „A čím zaujal teba, že ho tak často navštevuješ v jeho snoch a hladíš jeho telo?“ zabodol svoje božské oči do Atény.
„Vieš, že mám slabosť pre bojovníkov, ako je on.“, sklopila svoje oči Aténa.
„A teraz mi povedz, ako mu mám splniť jeho želanie týkajúce sa ženy?“ Zeus nespúšťal oči zo svojej božskej dcéry.
 
Naposledy upravené moderátorom:

DeletedUser130

Hosť
Kňažka

Kňažka

Zatiaľ čo Slavien chystal svoju večeru a na Olympe si Najvyšší lámal hlavu nad žiadosťou, ktorú dnes vyslovil, v Aténskom chráme Atény sa pripravovala obet ako vďaka za slnko, čo dnes opäť vyšlo.
 

DeletedUser2467

Hosť
ale nechapem ze tu niekto napise taky dlhy a pekny pribeh a prestane chodit na forum ...
 
Ak sem chceš odpovedať, musíš sa najskôr prihlásiť alebo zaregistrovať.
Hore