DeletedUser4772
Hosť
Boj o mesto Darpolis.
Bola to neobyčajná noc, tak ako vždy zvony sa uprostred noci rozozvučneli a tím oznamovali nástup nového dňa. Noc bola jasná a obloha posiata hviezdami vďaka ktorým krvavo sfarbený mesiac vyzeral hrôzostrašne. Obyvatelia kráľovského mesta Darpolisu boli poverčivý a mesiac ich veľmi znepokojoval. Všetci nedočkavo očakávali príchod Kráľa, ktorý bol na cestách po svojich mestách a dúfali že sa vráti skôr ako sa niečo zlé prihodí mestu a že sa vôbec ešte vráti. Nikto nevedel čo presne má sfarbenie mesiaca predpovedať. Pravá ruka kráľa a zároveň aj jasnovidec a čarodej Xardas bol jediný ktorý videl v svojom sne čo sa stane a preto hneď bežal do senátu k dočasnému vládcovy mesta, najstaršiemu synovy kráľa Hermesovy. Hermes bol jediný obyvateľ mesta ktorý nebol poverčivý a neveril Xardasovy a tvrdil že je to len obyčajný podvodník, preto nebral vôbec na vedomie čo mu povedal o svojom sne. Radšej chystal mesto na veľkú oslavu príchodu kráľa ktorý bol na cestách už viac ako tri mesiace a mal do mesta doraziť nad ránom. Keď sa na obzore objavila loď s kráľovskou vlajkou mesto začalo oslavovať a hneď ako loď dorazila do prístavu všetci ľudia sa hrnuli ku kráľovy, aby ho privítali ako sa patrí. Medzi prvými sa ku kráľovy dostal aj Xardas ktorý mu povedal o vláde jeho egoistického syna a svojom sne, kde videl celé mesto v plameňoch a všade naokolo ležali mŕtvoly vojakov, žien a detí. Kráľ okamžite zrušil oslavy a šiel do senátu za svojím synom ktorého hneď zbavil moci nad mestom a pokarhal ho za jeho hlúposť. Hneď ako kráľ dohovoril so svojím synom vbehol do senátu vojak ktorý hliadkoval na opačnej strane mesta a lapal po dychu pritom ako chcel kráľovy povedať čo videl z hliadkovej veže:
„Pa-pane na obzore s-sú nepriateľské lode“ (zadychčane)
V tom okamihu ako to kráľ počul sa rozbehol zo senátu a bežal ako o život na opačnú stranu mesta. Obyvatelia mestá sa poriadne zľakli pretože ešte nikdy nevideli kráľa tak bežať. Našťastie v meste nevypukla panika pretože všetci vedeli že kráľ je múdry a dobrý vládca a neobyčajne šikovný stratég ktorý myslí na všetko. Keď kráľ vyliezol na vežu a uvidel na obzore nepriateľské lode, ktorých bolo čím ďalej tím viac, okamžite veliteľovy obranných vojsk prikázal zhromaždiť na námestí všetkých boja schopných mužov a chlapcov, ktorý boli ešte len vo výcviku a tiež aj ostatných obyvateľov. Kráľ sa vrátil do senátu kde premýšľal spolu s Xardasom o tom čo má povedať ľuďom. Všetci už čakali v napätí na námestí keď vtom sa otvorili honosné dvere senátu a vyšiel kráľ po pravici s Xardasom. Kráľ sa z hlboká nadýchol a začal:
„Všetky ženy a deti pôjdu do jaskyne pod senátom, každý muž a chlapec ktorý udrží meč nech sa hlási v zbrojnici a potom u veliteľa pri hradbách ! Dnešný deň bude víťazný, ukážeme nepriateľovy že strach nemáme ani v bojoch proti presile !“
Keď kráľ dohovoril ženy sa rozbehli domov po potrebné veci a deti s ktorými sa išli okamžite schovať do jaskyne pod senátom. Muži a chlapci sa hrnuli do zbrojnice hovoriac:
„Mesto budeme brániť vlastnými telami“, „Toto mesto len tak nedostanú“, „Pobijeme ich všetkých“, „Za mesto a kráľa položíme život“
Kráľ ktorý počul tieto reči bol hrdí na svojich bojovníkov aj keď vedel že mesto pravdepodobne padne do rúk nepriateľa. Všetky jednotky sa zhromaždili pri hradbách. Tí ktorý stáli pod hradbami mali šťastie že nevideli tú hrôzu na mori. Keď kráľ vyšiel na hradby ostal zarazení. More bolo posiaté nepriateľskými Trirémami za ktorými boli stovky prepravných lodí s bojovníkmi.
„Bohovia stojte pri nás“ (Povedal si sám pre seba kráľ)
Prístav ktorý bol na pobreží v ktorom bolo len zopár desiatok birém okamžite vzplanul a všetky birémy sa potopili. Kráľ sa otočil smerom k vojakom pod hradbami so slovami:
„Dnes tu všetci padneme, ale padneme ako hrdinovia pri boji s presilou o tomto boji sa budú šíriť legendy ! Keď budete stáť zoči-voči samotnej smrti tak sa jej hrdo pozrite do očí a bojujte do posledného výdychu za svoje ženy a deti ! Poďme si pre krásnu SMRŤ !“
Kráľ nebol žiadny zbabelec ktorý by stál vzadu a pozeral ako jeho vojaci zomierajú. Vždy bojoval v prvých líniách celé telo mal zjazvené od stoviek bojov a preto bola morálka vojakov po jeho boku stopercentná a niektorým nepriateľom naháňali strach už len reči čo sa šírili o kráľových armádach. Lenže teraz stáli proti obrovskej presile a dokonca aj proti spojencom ktorý ich zradili.
Na pobreží sa vylodili prepravné lode a stále prichádzali ďalšie. Boj sa začal na pravé poludnie, lukostrelci z hradieb zasiahli stovky nepriateľských vojakov, ale pre nepriateľa to boli minimálne straty. Nepriateľské vojska boli o počte niekoľko desiatok tisíc vojakov. Katapulty začali ničiť hradby ktoré padli ako domček z karát pod nátlakom piatich stoviek katapultov. Vojaci bojovali po boku kráľa do posledného výdychu ale nepriatelia ich tlačili viac do mesta, boje sa dostali až na námestie po niekoľkých hodinách. Kráľ bol ranený a padol na zem pri soche bohyne Atény, v tom okamihu ako dopadol zazneli stovky bojových rohov z opačnej strany ostrova a nebo zatemnili stovky Mantikór, Harpii a Pegasov. Do mesta vbehli tisíce vojakov. Keď nepriatelia uvideli tú skazu ktorá sa na nich zniesla tak začali utekať ako myš pre mačkou. Kráľ si pomyslel:
„Tak nakoniec to stihli, mesto je zachránené“
Mesto bolo zachránené. Kráľ sa postavil s pomocou svojho verného pobočníka Xardasa a svojho brata Achera ktorý mu prišiel na pomoc. Keď odniesli kráľa do senátu a obviazali mu rany Acher sa zadíval na brata a položil mu otázku:
„Ako si to vedel ?“
Kráľ sa mu pozrel do očí a s miernym úsmevom povedal:
„Xardas je moja pravá ruka už tri desaťročia takže som mu pred mojim odchodom povedal nech dá na svoje videnia a zachová sa tak ako by som sa zachoval ja. Takže predtým ako pribehol do senátu aby oznámil svoje videnie môjmu synovy, tak vyslal harpie do všetkých mojich a tvojich miest zo žiadosťou o posili.“
Kráľ vyšiel zo senátu a pri pohľade na zruinované mesto posiaté mŕtvolami prisahal pomstu všetkým zradcom ktorý chceli jeho hlavu !
THE END.
Narýchlo zbúchane tak dúfam že sa bude aspoň trocha páčiť
Bola to neobyčajná noc, tak ako vždy zvony sa uprostred noci rozozvučneli a tím oznamovali nástup nového dňa. Noc bola jasná a obloha posiata hviezdami vďaka ktorým krvavo sfarbený mesiac vyzeral hrôzostrašne. Obyvatelia kráľovského mesta Darpolisu boli poverčivý a mesiac ich veľmi znepokojoval. Všetci nedočkavo očakávali príchod Kráľa, ktorý bol na cestách po svojich mestách a dúfali že sa vráti skôr ako sa niečo zlé prihodí mestu a že sa vôbec ešte vráti. Nikto nevedel čo presne má sfarbenie mesiaca predpovedať. Pravá ruka kráľa a zároveň aj jasnovidec a čarodej Xardas bol jediný ktorý videl v svojom sne čo sa stane a preto hneď bežal do senátu k dočasnému vládcovy mesta, najstaršiemu synovy kráľa Hermesovy. Hermes bol jediný obyvateľ mesta ktorý nebol poverčivý a neveril Xardasovy a tvrdil že je to len obyčajný podvodník, preto nebral vôbec na vedomie čo mu povedal o svojom sne. Radšej chystal mesto na veľkú oslavu príchodu kráľa ktorý bol na cestách už viac ako tri mesiace a mal do mesta doraziť nad ránom. Keď sa na obzore objavila loď s kráľovskou vlajkou mesto začalo oslavovať a hneď ako loď dorazila do prístavu všetci ľudia sa hrnuli ku kráľovy, aby ho privítali ako sa patrí. Medzi prvými sa ku kráľovy dostal aj Xardas ktorý mu povedal o vláde jeho egoistického syna a svojom sne, kde videl celé mesto v plameňoch a všade naokolo ležali mŕtvoly vojakov, žien a detí. Kráľ okamžite zrušil oslavy a šiel do senátu za svojím synom ktorého hneď zbavil moci nad mestom a pokarhal ho za jeho hlúposť. Hneď ako kráľ dohovoril so svojím synom vbehol do senátu vojak ktorý hliadkoval na opačnej strane mesta a lapal po dychu pritom ako chcel kráľovy povedať čo videl z hliadkovej veže:
„Pa-pane na obzore s-sú nepriateľské lode“ (zadychčane)
V tom okamihu ako to kráľ počul sa rozbehol zo senátu a bežal ako o život na opačnú stranu mesta. Obyvatelia mestá sa poriadne zľakli pretože ešte nikdy nevideli kráľa tak bežať. Našťastie v meste nevypukla panika pretože všetci vedeli že kráľ je múdry a dobrý vládca a neobyčajne šikovný stratég ktorý myslí na všetko. Keď kráľ vyliezol na vežu a uvidel na obzore nepriateľské lode, ktorých bolo čím ďalej tím viac, okamžite veliteľovy obranných vojsk prikázal zhromaždiť na námestí všetkých boja schopných mužov a chlapcov, ktorý boli ešte len vo výcviku a tiež aj ostatných obyvateľov. Kráľ sa vrátil do senátu kde premýšľal spolu s Xardasom o tom čo má povedať ľuďom. Všetci už čakali v napätí na námestí keď vtom sa otvorili honosné dvere senátu a vyšiel kráľ po pravici s Xardasom. Kráľ sa z hlboká nadýchol a začal:
„Všetky ženy a deti pôjdu do jaskyne pod senátom, každý muž a chlapec ktorý udrží meč nech sa hlási v zbrojnici a potom u veliteľa pri hradbách ! Dnešný deň bude víťazný, ukážeme nepriateľovy že strach nemáme ani v bojoch proti presile !“
Keď kráľ dohovoril ženy sa rozbehli domov po potrebné veci a deti s ktorými sa išli okamžite schovať do jaskyne pod senátom. Muži a chlapci sa hrnuli do zbrojnice hovoriac:
„Mesto budeme brániť vlastnými telami“, „Toto mesto len tak nedostanú“, „Pobijeme ich všetkých“, „Za mesto a kráľa položíme život“
Kráľ ktorý počul tieto reči bol hrdí na svojich bojovníkov aj keď vedel že mesto pravdepodobne padne do rúk nepriateľa. Všetky jednotky sa zhromaždili pri hradbách. Tí ktorý stáli pod hradbami mali šťastie že nevideli tú hrôzu na mori. Keď kráľ vyšiel na hradby ostal zarazení. More bolo posiaté nepriateľskými Trirémami za ktorými boli stovky prepravných lodí s bojovníkmi.
„Bohovia stojte pri nás“ (Povedal si sám pre seba kráľ)
Prístav ktorý bol na pobreží v ktorom bolo len zopár desiatok birém okamžite vzplanul a všetky birémy sa potopili. Kráľ sa otočil smerom k vojakom pod hradbami so slovami:
„Dnes tu všetci padneme, ale padneme ako hrdinovia pri boji s presilou o tomto boji sa budú šíriť legendy ! Keď budete stáť zoči-voči samotnej smrti tak sa jej hrdo pozrite do očí a bojujte do posledného výdychu za svoje ženy a deti ! Poďme si pre krásnu SMRŤ !“
Kráľ nebol žiadny zbabelec ktorý by stál vzadu a pozeral ako jeho vojaci zomierajú. Vždy bojoval v prvých líniách celé telo mal zjazvené od stoviek bojov a preto bola morálka vojakov po jeho boku stopercentná a niektorým nepriateľom naháňali strach už len reči čo sa šírili o kráľových armádach. Lenže teraz stáli proti obrovskej presile a dokonca aj proti spojencom ktorý ich zradili.
Na pobreží sa vylodili prepravné lode a stále prichádzali ďalšie. Boj sa začal na pravé poludnie, lukostrelci z hradieb zasiahli stovky nepriateľských vojakov, ale pre nepriateľa to boli minimálne straty. Nepriateľské vojska boli o počte niekoľko desiatok tisíc vojakov. Katapulty začali ničiť hradby ktoré padli ako domček z karát pod nátlakom piatich stoviek katapultov. Vojaci bojovali po boku kráľa do posledného výdychu ale nepriatelia ich tlačili viac do mesta, boje sa dostali až na námestie po niekoľkých hodinách. Kráľ bol ranený a padol na zem pri soche bohyne Atény, v tom okamihu ako dopadol zazneli stovky bojových rohov z opačnej strany ostrova a nebo zatemnili stovky Mantikór, Harpii a Pegasov. Do mesta vbehli tisíce vojakov. Keď nepriatelia uvideli tú skazu ktorá sa na nich zniesla tak začali utekať ako myš pre mačkou. Kráľ si pomyslel:
„Tak nakoniec to stihli, mesto je zachránené“
Mesto bolo zachránené. Kráľ sa postavil s pomocou svojho verného pobočníka Xardasa a svojho brata Achera ktorý mu prišiel na pomoc. Keď odniesli kráľa do senátu a obviazali mu rany Acher sa zadíval na brata a položil mu otázku:
„Ako si to vedel ?“
Kráľ sa mu pozrel do očí a s miernym úsmevom povedal:
„Xardas je moja pravá ruka už tri desaťročia takže som mu pred mojim odchodom povedal nech dá na svoje videnia a zachová sa tak ako by som sa zachoval ja. Takže predtým ako pribehol do senátu aby oznámil svoje videnie môjmu synovy, tak vyslal harpie do všetkých mojich a tvojich miest zo žiadosťou o posili.“
Kráľ vyšiel zo senátu a pri pohľade na zruinované mesto posiaté mŕtvolami prisahal pomstu všetkým zradcom ktorý chceli jeho hlavu !
THE END.
Narýchlo zbúchane tak dúfam že sa bude aspoň trocha páčiť