DeletedUser
Hosť
Pise sa rok 1298 roku Pana. Tento rok bola dlha zima. Na bojisku nic moc, ked vam omrzaju prsty, co poviete? A predsa ti silni chlapi bojovali az do konca ako draci a nikto a nic ich nezastavilo vratane mna
maleho a verneho sluzobnika svojho pana, jeden z mnohych jazdcov na koni.
Konecne sme sa vracali z bojiska. Kazdy myslel len na domov. Boli sme uz tak dlho v cudzej zemi, ze sme nepamatali cas straveny mimo domova. Kazdy mal slubeny zold a myslel co bude dalej...
Kazdy bojoval za nasu vlast, bojujal pre lepsiu buducnost pre lepsi Mauropolis. V tomto case vladol silny a mocny vladca Mmaayyoo. Bol to velmi mudry a uznavany vladca a dobyvatel a jeho meno poznali siroko daleko v sirokom okoli. Postupnym tazenim si chcel podmanit cely svet navokol.
Bol to este mlady panovnik, no jeho skutky uz teraz budu zapisane v dejinach celeho ludstva. Jeho protivnici maju pred nim strach, kazdy chce byt s nim spojenec nez nepriatel. Lud ho miluje a on miluje svoj lud.
Ako sme pochodovali cestou domov, dostala sa nam sprava, ze budu velkolepe oslavy a znak vdaky nasmu uspesnemu tazeniu a ako sme sa neskor tak spominany vladar oslavoval sviatok svojho narodenia.
Tesil som sa velmi na tuto oslavu, ze si konecne odpociniem. Konecne sa najem a poriadne opijem
Nikdy som sa nezucastnil tychto oslav, vzdy som o nich len vedel z pocutia. A teraz teraz je cas, ked sa ich zucastnujem i ja. Je to velka pocta pre mna. Kazdemu vam prajem, aby ste aspon raz zazili takuto radost v zivote. Svoje pocity tazko davam na papier ale i tak sa o to pokusim v nasledujucich riadkoch, aby som vam priblizil danu situaciu.
Spominany den D je tu. V Agore sa kona Mestsky festival, Divadelne ci Olympijske hry. Mestom sa ozyva radostne pokriky, hra hudba, tancuje sa. Palia sa velke ohne na kopcoch. A nas vladar pochoduje vo vitazne procesii celym mestom. Cely lud sa mu sklana na kolena a velebi jeho meno. On im rozdava chlieb a vino zo zasob co sme ukoristili pocas tazenia. Je obleceny v purpurovom platne ake som este nikdy v zivote nevidel. Spolocnost mu robi jeho krasna zena a jeho dvaja maly synovia, ktori sa stanu dedicmi. Lud ho vita medzi sebou, mava palmami a okolo neho sa vyhadzuju kvetiny no on nedava najavo svoju radost ale je to pochopitelne ved je vladca a musi si zachovat cistu hlavu. Ved boje sa vyhrali ale nepokoje mozu kedykolvek nastat a vsetko sa zacne od zaciatku. Nechcem ani na to pomysliet, ved len teraz sme prisli z boja. Uz som z toho maval nocne mory z toho zabijania. Ked nezabijes ty, tak zabiju teba. Tak nemas na vyber ak chces zit. Je to nieco strasne, nechcite to zazit.
Oslavy takychto rozmerov sa konaju len raz v roku a kazdy obyvatel Mauropolisu sa na ne tesi a pripravuje. Nachvilku sa prestane bojovat, muzi ktori boli na bojisku sa vratia ku svojim rodinam, zenam, detom alebo len tak si uzivaju. Vino tecie potokom, nevestince praskaju vo svikoch a zeny v nich su naplnene blazenostou. Vsade je hojnost a pohoda. Mladi ci stari, je to uplne jedno, kazdy sa tesi, ze je pokope so svojimi znamimi a rodinou. Nikto sa nestara co bude zajtra ale kazdy zije pre tuto chvilu, pretoze si kazdy uvedomuje, ze zajtra tu uz nemusi byt medzi zivymi.
Zijeme len raz, tak zime na doraz povedal raz mudry chlapec a ja sa toho tiez drzim Uz som mal nejake to vino ale este sa drzim pevne na stolicke V hlave mi behaju hocijake myslienky, kolko ludi som zabil a kolko ludi mohlo zabit mna. Mal som neuveritelne stastie a som rad ze sa s tym mozem podelit s vami...
Dozil som sa dna "D" ked nas spominany vladca oslavuje narodeniny. Je to skutocnost a nie sen. Nikdy by mi ani vo sne nenapadlo, ze sa toho dozijem. Bohovia sa zlutovali nadomnou a mozem tu teraz byt. Poriadne si to uzivam, vsade krasne zeny, ved som nevidel a nemal ziadnu zenu ani nepamatam. Dnes to bude veru burliva noc.
Vsade su plne stoly jedla a pitia. Este nikdy som toto nevidel a nezazil. Zajtra maju byt gladiatorske hry. Zajatci budu navzajom bojovat proti sebe. Je o ne velky zaujem u ludi. Oni totiz nevidia tu bolest, co prezivame my na bojisku. Oni to beru ako zabavu, len sa cudujem, ze aj deti chodia na take nieco.
Ja si tento cas necham pre seba a pravdepodobne budem dospavat to slastne opojenie co teraz prezivam. Slavnosti maju trvat 3 dni. Potom sa mesto vrati do normalu, kazdy na svoju pracovnu poziciu a tou mojou je moj kon Fero a moj ostry mec, ktory ma bude ochranovat az do mojej smrti.
Neviem ci tu budem aj o rok, ale pevne verim ze moje zapisky ostanu naveky. Nech zije Mauropolis!!! Nech zije vladca v nom a nech si uzivaju vsetci ako ja. Neviem ako dopadnem do rana, no uz teraz sa tesim, ako sa rano poriadne nazeriem a opijem ako prase zase.
Sila a cest!
maleho a verneho sluzobnika svojho pana, jeden z mnohych jazdcov na koni.
Konecne sme sa vracali z bojiska. Kazdy myslel len na domov. Boli sme uz tak dlho v cudzej zemi, ze sme nepamatali cas straveny mimo domova. Kazdy mal slubeny zold a myslel co bude dalej...
Kazdy bojoval za nasu vlast, bojujal pre lepsiu buducnost pre lepsi Mauropolis. V tomto case vladol silny a mocny vladca Mmaayyoo. Bol to velmi mudry a uznavany vladca a dobyvatel a jeho meno poznali siroko daleko v sirokom okoli. Postupnym tazenim si chcel podmanit cely svet navokol.
Bol to este mlady panovnik, no jeho skutky uz teraz budu zapisane v dejinach celeho ludstva. Jeho protivnici maju pred nim strach, kazdy chce byt s nim spojenec nez nepriatel. Lud ho miluje a on miluje svoj lud.
Ako sme pochodovali cestou domov, dostala sa nam sprava, ze budu velkolepe oslavy a znak vdaky nasmu uspesnemu tazeniu a ako sme sa neskor tak spominany vladar oslavoval sviatok svojho narodenia.
Tesil som sa velmi na tuto oslavu, ze si konecne odpociniem. Konecne sa najem a poriadne opijem
Nikdy som sa nezucastnil tychto oslav, vzdy som o nich len vedel z pocutia. A teraz teraz je cas, ked sa ich zucastnujem i ja. Je to velka pocta pre mna. Kazdemu vam prajem, aby ste aspon raz zazili takuto radost v zivote. Svoje pocity tazko davam na papier ale i tak sa o to pokusim v nasledujucich riadkoch, aby som vam priblizil danu situaciu.
Spominany den D je tu. V Agore sa kona Mestsky festival, Divadelne ci Olympijske hry. Mestom sa ozyva radostne pokriky, hra hudba, tancuje sa. Palia sa velke ohne na kopcoch. A nas vladar pochoduje vo vitazne procesii celym mestom. Cely lud sa mu sklana na kolena a velebi jeho meno. On im rozdava chlieb a vino zo zasob co sme ukoristili pocas tazenia. Je obleceny v purpurovom platne ake som este nikdy v zivote nevidel. Spolocnost mu robi jeho krasna zena a jeho dvaja maly synovia, ktori sa stanu dedicmi. Lud ho vita medzi sebou, mava palmami a okolo neho sa vyhadzuju kvetiny no on nedava najavo svoju radost ale je to pochopitelne ved je vladca a musi si zachovat cistu hlavu. Ved boje sa vyhrali ale nepokoje mozu kedykolvek nastat a vsetko sa zacne od zaciatku. Nechcem ani na to pomysliet, ved len teraz sme prisli z boja. Uz som z toho maval nocne mory z toho zabijania. Ked nezabijes ty, tak zabiju teba. Tak nemas na vyber ak chces zit. Je to nieco strasne, nechcite to zazit.
Oslavy takychto rozmerov sa konaju len raz v roku a kazdy obyvatel Mauropolisu sa na ne tesi a pripravuje. Nachvilku sa prestane bojovat, muzi ktori boli na bojisku sa vratia ku svojim rodinam, zenam, detom alebo len tak si uzivaju. Vino tecie potokom, nevestince praskaju vo svikoch a zeny v nich su naplnene blazenostou. Vsade je hojnost a pohoda. Mladi ci stari, je to uplne jedno, kazdy sa tesi, ze je pokope so svojimi znamimi a rodinou. Nikto sa nestara co bude zajtra ale kazdy zije pre tuto chvilu, pretoze si kazdy uvedomuje, ze zajtra tu uz nemusi byt medzi zivymi.
Zijeme len raz, tak zime na doraz povedal raz mudry chlapec a ja sa toho tiez drzim
Uz som mal nejake to vino ale este sa drzim pevne na stolicke V hlave mi behaju hocijake myslienky, kolko ludi som zabil a kolko ludi mohlo zabit mna. Mal som neuveritelne stastie a som rad ze sa s tym mozem podelit s vami... Dozil som sa dna "D" ked nas spominany vladca oslavuje narodeniny. Je to skutocnost a nie sen. Nikdy by mi ani vo sne nenapadlo, ze sa toho dozijem. Bohovia sa zlutovali nadomnou a mozem tu teraz byt. Poriadne si to uzivam, vsade krasne zeny, ved som nevidel a nemal ziadnu zenu ani nepamatam. Dnes to bude veru burliva noc.
Vsade su plne stoly jedla a pitia. Este nikdy som toto nevidel a nezazil. Zajtra maju byt gladiatorske hry. Zajatci budu navzajom bojovat proti sebe. Je o ne velky zaujem u ludi. Oni totiz nevidia tu bolest, co prezivame my na bojisku. Oni to beru ako zabavu, len sa cudujem, ze aj deti chodia na take nieco.
Ja si tento cas necham pre seba a pravdepodobne budem dospavat to slastne opojenie co teraz prezivam. Slavnosti maju trvat 3 dni. Potom sa mesto vrati do normalu, kazdy na svoju pracovnu poziciu a tou mojou je moj kon Fero a moj ostry mec, ktory ma bude ochranovat az do mojej smrti.
Neviem ci tu budem aj o rok, ale pevne verim ze moje zapisky ostanu naveky. Nech zije Mauropolis!!! Nech zije vladca v nom a nech si uzivaju vsetci ako ja. Neviem ako dopadnem do rana, no uz teraz sa tesim, ako sa rano poriadne nazeriem a opijem ako prase zase.
Sila a cest!
Naposledy upravené moderátorom: