DeletedUser
Hosť
OSlAVA V MESTE MAUROPOLIS
V jednej ďalekej krásnej krajine stálo jedno pokojné mierové mestečko Mauropolis obklopené krásnymi lúkami na ktorých sa naháňali a šantili deti a krásnymi dievčinami ktoré zbierali kvety. V okolí bolo aj veľa rozsiahlych lesov kde pracovali neustále drevorubači a poľovníci ktorý sa starali o lesné zvieratá. Na severe mestá začínalo veľké more na ktorom okraji stál prístav a krásny, vysoký maják ktorý neustále svietil a pomáhal lodiam sa orientovať v tme a v hmle. A práve zajtra v tomto meste oslavoval 19 narodeniny ich vládca a kráľ Mauricius.
V meste bolo veľmi hlučno. Všetci sa ponáhľali čo najskôr dokončiť výzdobu na zámku a v meste. Všetko tam bolo voňavé a krásne farebné zahalené množstvom kvetov. Do prístavu prichádzalo mnoho lodí ktoré prinášali kráľovi dary a námorníci ich odnášali na zámok do kráľovej komnaty. Mauricius bol prekvapený s množstva darov ktoré dostával. V meste sa zastavili kočovníci ktorých si dal Mauricius ihneď povolať, pretože že chcel svojmu ľudu ako za poďakovanie usporiadať divadelné hry. Kočovníci to radi priali a navyše povedali že to spravia zadarmo ako dar od nich ku kráľovým narodeninám. Mauricius im bol veľmi vďačný za ich šlachetnosť. Potom kráľ vyšiel na balkón a hlasno skríkol na námestie "Všetci na chvíľu prestaňte pracovať." Celé mesto prestalo, otočilo sa a dívalo na balkón v ktorom stál kráľ. A Mauricius pokračoval „Chcel by som vám oznámiť že dnes večer na námestí sa budú konať divadelné hry ako vďaka odo mňa pre vás za to ako mi pomáhate a snažíte sa s prípravou mojich narodenín." S námestia sa začal ozývať potlesk a aplaus pre kráľa. Ešte kým kráľ odišiel hodil do davu pár zlaťákov po ktorých sa ľudia ihneď vrhli. Potom sa všetci vrátili k svojej doterajšej práci. Poľovníci donášali zvieratá do kuchyne a kuchári s nik robili svoje špeciality. Ženy ozdobovali domy a zámok. Muži opravovali cesty a pomáhali v lese. Keď prišiel večer všetky práce už boli dokončené a všetci sa tešili na divadelné hry ktoré mali začať čoskoro. Kráľ si obliekol svoje šaty a išiel na predstavenie kde už všetci netrpezlivo čakali. Samozrejme si sadol na najvyššie miesto aby mal ten najlepší výhľad. Predstavenie bolo výborné a všetci sa dobre bavili. Po predstavení sa všetci vrátili do svojich domovou. Mauricius si dal ešte kúpeľ obliekol sa do svojho kašmírovaného pyžama a vybral sa spať. Ráno keď vstal hneď sa vrhol na dary ktoré mu prišli. Dostal všetky možné dary jeho portréty, sošky, sochy, šperky, zlaťáky no jeden dar bol iný. Bola to len obyčajná ruža, krásna, voňavá ruža ktorá mala aj svoje tŕne. Tento dar kráľa zaujal najviac. Ihneď išiel ružu zaniesť do vázy s vodou. Dlho ju sledoval a rozmýšľal od koho môže byť , no kráľ na to neprišiel. Ako sa blížil večer tak sa pripravovala tanečná sála nosilo sa tam jedlo na vysoko postavenom balkóne sa pripravovali hudobníci a leštila sa podlaha aby na plese krásne žiarila. Do prístavu začalo prichádzať veľa lodí cestou sa valilo veľa kočov a všetci sa ponáhľali na Mauriciusove narodeniny. Hostia sa pomaly zbierali v sále. Potom sa kráľ postavil a vyhlásil "Ďakujem všetkým čo prišli na moju oslavu narodenín verím že sa tu budete skvele baviť. Oficiálne zahajujem ples za otvorený. Hudba hraj !" Hudba začala hrať a všetci začali tancovať, bolo tam mnoho občerstvenia, pilo sa biele víno s tej najlepšej úrody a to najkvalitnejšie kvasené pivo. Hostia po jednom chodili k Mauriciusovy gratulovali mi k narodeninám a chválili jeho úžasný ples. No kráľ iba sedel a neustále rozmýšľal nad ružou. Až napokon vošla dverami nízka tmavovláska v krásnych červeno zamatových šatách ktorá voňala ako desiatky ruží. Všetci princovia a kráľovia na ňu upútali pohľad. Mauriciusovy v očiach preskočil blesk a hneď vedel od koho dostal ružu a vedel že ona je tá pravá. Hneď sa postavil a rýchlim rezkým krokom sa vydal k nej. No čím bol bližšie tým išiel pomalšie, začínal mať strach že ho odmietne ale stále pokračoval. Mauricius to nevedel no princezná čakala iba na neho. Už bol úplne pri nej, pozrel sa jej do jej nádherných tmavo zelených očí a začal. „Môžem vás vyzvať k tancu krásna madam“ Princezná chvíľu neodpovedala a nechala kráľa v napetí. Kráľ tajne dúfal že od povie áno a princezná ho nesklamala a po chvíli odpovedala áno. Dlho spolu tancovali a rozprávali sa princ zistil že sa volá Sandra a je to princezná zo Sparty. Rozprávali a tancovali tak dlho že si ani neuvedomili a ples už pomaly končil. Mauricius ju išiel odviezť do prístavu. Rozlúčili sa krásnym bozkom a loď odplachtila s prístavu.
Boli to najkrajšie narodeniny Mauriciusa. Od vtedy chodil iba šťastný a s úsmevom na tvári. S princeznou sa stretávali ešte veľmi dlho . Až si na koniec zložili svoje sľuby. Žili spolu ešte veľmi dlho a šťastne. A v ich krajine vládol stále mier. THE END
V jednej ďalekej krásnej krajine stálo jedno pokojné mierové mestečko Mauropolis obklopené krásnymi lúkami na ktorých sa naháňali a šantili deti a krásnymi dievčinami ktoré zbierali kvety. V okolí bolo aj veľa rozsiahlych lesov kde pracovali neustále drevorubači a poľovníci ktorý sa starali o lesné zvieratá. Na severe mestá začínalo veľké more na ktorom okraji stál prístav a krásny, vysoký maják ktorý neustále svietil a pomáhal lodiam sa orientovať v tme a v hmle. A práve zajtra v tomto meste oslavoval 19 narodeniny ich vládca a kráľ Mauricius.
V meste bolo veľmi hlučno. Všetci sa ponáhľali čo najskôr dokončiť výzdobu na zámku a v meste. Všetko tam bolo voňavé a krásne farebné zahalené množstvom kvetov. Do prístavu prichádzalo mnoho lodí ktoré prinášali kráľovi dary a námorníci ich odnášali na zámok do kráľovej komnaty. Mauricius bol prekvapený s množstva darov ktoré dostával. V meste sa zastavili kočovníci ktorých si dal Mauricius ihneď povolať, pretože že chcel svojmu ľudu ako za poďakovanie usporiadať divadelné hry. Kočovníci to radi priali a navyše povedali že to spravia zadarmo ako dar od nich ku kráľovým narodeninám. Mauricius im bol veľmi vďačný za ich šlachetnosť. Potom kráľ vyšiel na balkón a hlasno skríkol na námestie "Všetci na chvíľu prestaňte pracovať." Celé mesto prestalo, otočilo sa a dívalo na balkón v ktorom stál kráľ. A Mauricius pokračoval „Chcel by som vám oznámiť že dnes večer na námestí sa budú konať divadelné hry ako vďaka odo mňa pre vás za to ako mi pomáhate a snažíte sa s prípravou mojich narodenín." S námestia sa začal ozývať potlesk a aplaus pre kráľa. Ešte kým kráľ odišiel hodil do davu pár zlaťákov po ktorých sa ľudia ihneď vrhli. Potom sa všetci vrátili k svojej doterajšej práci. Poľovníci donášali zvieratá do kuchyne a kuchári s nik robili svoje špeciality. Ženy ozdobovali domy a zámok. Muži opravovali cesty a pomáhali v lese. Keď prišiel večer všetky práce už boli dokončené a všetci sa tešili na divadelné hry ktoré mali začať čoskoro. Kráľ si obliekol svoje šaty a išiel na predstavenie kde už všetci netrpezlivo čakali. Samozrejme si sadol na najvyššie miesto aby mal ten najlepší výhľad. Predstavenie bolo výborné a všetci sa dobre bavili. Po predstavení sa všetci vrátili do svojich domovou. Mauricius si dal ešte kúpeľ obliekol sa do svojho kašmírovaného pyžama a vybral sa spať. Ráno keď vstal hneď sa vrhol na dary ktoré mu prišli. Dostal všetky možné dary jeho portréty, sošky, sochy, šperky, zlaťáky no jeden dar bol iný. Bola to len obyčajná ruža, krásna, voňavá ruža ktorá mala aj svoje tŕne. Tento dar kráľa zaujal najviac. Ihneď išiel ružu zaniesť do vázy s vodou. Dlho ju sledoval a rozmýšľal od koho môže byť , no kráľ na to neprišiel. Ako sa blížil večer tak sa pripravovala tanečná sála nosilo sa tam jedlo na vysoko postavenom balkóne sa pripravovali hudobníci a leštila sa podlaha aby na plese krásne žiarila. Do prístavu začalo prichádzať veľa lodí cestou sa valilo veľa kočov a všetci sa ponáhľali na Mauriciusove narodeniny. Hostia sa pomaly zbierali v sále. Potom sa kráľ postavil a vyhlásil "Ďakujem všetkým čo prišli na moju oslavu narodenín verím že sa tu budete skvele baviť. Oficiálne zahajujem ples za otvorený. Hudba hraj !" Hudba začala hrať a všetci začali tancovať, bolo tam mnoho občerstvenia, pilo sa biele víno s tej najlepšej úrody a to najkvalitnejšie kvasené pivo. Hostia po jednom chodili k Mauriciusovy gratulovali mi k narodeninám a chválili jeho úžasný ples. No kráľ iba sedel a neustále rozmýšľal nad ružou. Až napokon vošla dverami nízka tmavovláska v krásnych červeno zamatových šatách ktorá voňala ako desiatky ruží. Všetci princovia a kráľovia na ňu upútali pohľad. Mauriciusovy v očiach preskočil blesk a hneď vedel od koho dostal ružu a vedel že ona je tá pravá. Hneď sa postavil a rýchlim rezkým krokom sa vydal k nej. No čím bol bližšie tým išiel pomalšie, začínal mať strach že ho odmietne ale stále pokračoval. Mauricius to nevedel no princezná čakala iba na neho. Už bol úplne pri nej, pozrel sa jej do jej nádherných tmavo zelených očí a začal. „Môžem vás vyzvať k tancu krásna madam“ Princezná chvíľu neodpovedala a nechala kráľa v napetí. Kráľ tajne dúfal že od povie áno a princezná ho nesklamala a po chvíli odpovedala áno. Dlho spolu tancovali a rozprávali sa princ zistil že sa volá Sandra a je to princezná zo Sparty. Rozprávali a tancovali tak dlho že si ani neuvedomili a ples už pomaly končil. Mauricius ju išiel odviezť do prístavu. Rozlúčili sa krásnym bozkom a loď odplachtila s prístavu.
Boli to najkrajšie narodeniny Mauriciusa. Od vtedy chodil iba šťastný a s úsmevom na tvári. S princeznou sa stretávali ešte veľmi dlho . Až si na koniec zložili svoje sľuby. Žili spolu ešte veľmi dlho a šťastne. A v ich krajine vládol stále mier. THE END
Naposledy upravené moderátorom: