DeletedUser911
Hosť
Volám sa ODAR.Som vládca mocnej krajiny ODARRET a v tento deň sa menil osud...!
V ten deň sa rozhodovalo o osude našej milovanej vlasti v ľútom boji s nenávideným a krutým susedným kráľom ACHRONOM, ktorý plienil,rozsieval strach a smrť v pohraničných oblastiach nášho panstva.
Už pred brieždením som stál na okraji bojového poľa a prosil o silu,odvahu a ochranu, našu milovanú a uctievanú bohyňu ATÉNU.
V tichom vánku ku mne prenikal len šepot trávy a zvuky prebúdzajúceho sa tábora.Bol som zabratý do rozjímania a modlitieb, keď sa zrazu čiasi ruka dotkla môjho ramena.Automaticky som siahol po meči ale to som už začul známy hlas."Buď pozdravený kráľ môj!Nech ATÉNA dá silu tvojim rukám, rozhľad tvojim očiam a bystrosť tvojej mysli!Dnes to bude slávny deň.Môžem sa k tebe pridať?"
"Á Juraj,priateľ môj!Vždy ma poteší,keď ťa mám po boku, môj najvernejší!"
Ďalej sme už len ticho stáli a pozorovali očarujúci východ dokrvava zafarbeného slnka,pričom sme obaja cítili prítomnosť jeden druhého.
JURAJ bol najlepší, najodvážnejší a najspravodlivejší veliteľ mojej jednotky vrhačov.Mal tak šikovné ruky a bystré oči, že dokázal s prakom zostreliť i letiace vtáča z oblohy.Už mnoho krát mi dokázal svoju vernosť a oddanosť v boji i pri štátnických záležitostiach.Bol mi vlastne skoro ako brat!Vyrastali sme spolu.Bok po boku sme sa učili čítať,písať, bojovať i zabávať sa.
Keď červené slnko vyhuplo nad obzor,zahalilo sa do periny hmly, čo ešte viac zdôraznilo hrôzy nadchádzajúcich chvíľ,ozval som sa.
"Je čas Juraj!Zatrúb na svoj roh a zvolaj chlapov. Boj sa práve začína!"
"Aj slnko sa dnes kúpe v krvavom kúpeli Odar,dnes pretečie veľa zbytočnej krvi."
Po okolí sa rozľahol silný hlas Jurajovho rohu,ku ktorému sa z nášho tábora pridávali ďalšie a ďalšie.To aj ostatní velitelia zvolávali svoje jednotky.Vzduch i zem sa chveli mocným zvukom k čomu sa pridal dupot tisícok nôh a zvonenie naleštených brnení nastupujúcej armády.
"Bohyňa nech stojí pri tebe Juraj!"
"Nech sprevádza aj teba,pán môj!"Odvetil Juraj.
S bojovým pokrikom a vytasenými zbraňami sme sa bok po boku vrhli na ukrutného nepriateľa,sprevádzaní záplavou našich i spojeneckých armád.Bojovali sme statočne a bez zľutovania!Bojovali sme za svoju vlasť,za ženy,deti a starcov, ktorý nás v duchu sprevádzali svojimi modlitbami a nádejou vo víťazstvo.To všetko nám dodávalo ohromnú silu a odvahu.Na tvárach sme cítili krv nepriateľov,zmiešanú s vlastným potom a v ústach pachuť smrti.
JURAJ bojoval ako lev!Mnoho protivníkov pred ním v návale strachu utekalo, keď videli ako triešti lebky ich druhom a mečom, ktorý tiež ovládal s neodmysliteľnou presnosťou, kosil tých,ktorý sa k nemu dostali veľmi blízko.Na jeho zvyčajne milej a láskavej tvári sa v tejto chvíli škerila divokosť a odhodlanie, čo jeho zjavu dodávalo priam strašidelnú podobu.
Spolu sme sa prebojovali hordou nepriateľov až k zadným líniám ich armády,kde rozkazy vydával ten,pre koho sa táto vojna začala.Bol tam kráľ ACHRON!Aj teraz bol zbabelý!Ako vždy ukrýval sa za svojich poddaných.Hoci sám bol dobrým bojovníkom a sila mu vôbec nechýbala,mal srdce zajaca!Hrozne sa bál smrti a všemožne sa vyhýbal konfrontácii s ňou.Obetoval by aj svoju rodinu,len aby sám mohol zostať nažive.
Postupne sme sa z JURAJOM a našimi družinami prebojovali až k nemu, keď zbabelý kráľ obrátil svojho žrebca a dal sa na útek.Juraj nezaváhal ani chvíľu,presným zásahom svojho praku mohutné zviera skolil a ACHRON sa na zemi rozčapil ako žaba,kde ostal ležať.Utekal som sa k nemu,lenže JURAJ ma s mečom v ruke predbehol a v snahe ukončiť túto nezmyselnú vojnu pozabudol na vrchného veliteľa ACHRONOVÝCH vojísk MÉDEUSA,ktorý sa bližil s kopijou k svojmu kráľovi.MÉDEUS bol pripravený položiť za neho svoj život.Videl som už len ako sa MÉDEUS napriahol a svojou ohromnou silou vymrštil oštep priamo na JURAJA.
"JURÁÁÁÁJ poz....",výkrik mi zamrzol na perách , keď som videl, ako sa môj druh pozrel do neba a hlasno vykríkol od neskutočnej bolesti.Práve vo chvíli,keď som MÉDEUSOVI zoťal hlavu, JURAJ padol na kolená a snažil sa vybrať si oštep z tela, zradný kráľ ACHRON vstal a zabodol svoju zlatú dýku do JURAJOVHO statočného srdca.JURAJOVI vojaci sa zbesilo a so šialenstvom v očiach,ktoré ich obklopilo po strate milovaného veliteľa,vrhli na ACHRONA a doslova ho roztrhali od hnevu a neskutočného žiaľu.
Takto sa skončil jeden deň vrhača JURKA!Skončil sa našim slávnym víťazstvom a hrdinskou smrťou môjho najvernejšieho druha a brata vrhača JURAJA.SLÁVA TI JURAJ!!!
V ten deň sa rozhodovalo o osude našej milovanej vlasti v ľútom boji s nenávideným a krutým susedným kráľom ACHRONOM, ktorý plienil,rozsieval strach a smrť v pohraničných oblastiach nášho panstva.
Už pred brieždením som stál na okraji bojového poľa a prosil o silu,odvahu a ochranu, našu milovanú a uctievanú bohyňu ATÉNU.
V tichom vánku ku mne prenikal len šepot trávy a zvuky prebúdzajúceho sa tábora.Bol som zabratý do rozjímania a modlitieb, keď sa zrazu čiasi ruka dotkla môjho ramena.Automaticky som siahol po meči ale to som už začul známy hlas."Buď pozdravený kráľ môj!Nech ATÉNA dá silu tvojim rukám, rozhľad tvojim očiam a bystrosť tvojej mysli!Dnes to bude slávny deň.Môžem sa k tebe pridať?"
"Á Juraj,priateľ môj!Vždy ma poteší,keď ťa mám po boku, môj najvernejší!"
Ďalej sme už len ticho stáli a pozorovali očarujúci východ dokrvava zafarbeného slnka,pričom sme obaja cítili prítomnosť jeden druhého.
JURAJ bol najlepší, najodvážnejší a najspravodlivejší veliteľ mojej jednotky vrhačov.Mal tak šikovné ruky a bystré oči, že dokázal s prakom zostreliť i letiace vtáča z oblohy.Už mnoho krát mi dokázal svoju vernosť a oddanosť v boji i pri štátnických záležitostiach.Bol mi vlastne skoro ako brat!Vyrastali sme spolu.Bok po boku sme sa učili čítať,písať, bojovať i zabávať sa.
Keď červené slnko vyhuplo nad obzor,zahalilo sa do periny hmly, čo ešte viac zdôraznilo hrôzy nadchádzajúcich chvíľ,ozval som sa.
"Je čas Juraj!Zatrúb na svoj roh a zvolaj chlapov. Boj sa práve začína!"
"Aj slnko sa dnes kúpe v krvavom kúpeli Odar,dnes pretečie veľa zbytočnej krvi."
Po okolí sa rozľahol silný hlas Jurajovho rohu,ku ktorému sa z nášho tábora pridávali ďalšie a ďalšie.To aj ostatní velitelia zvolávali svoje jednotky.Vzduch i zem sa chveli mocným zvukom k čomu sa pridal dupot tisícok nôh a zvonenie naleštených brnení nastupujúcej armády.
"Bohyňa nech stojí pri tebe Juraj!"
"Nech sprevádza aj teba,pán môj!"Odvetil Juraj.
S bojovým pokrikom a vytasenými zbraňami sme sa bok po boku vrhli na ukrutného nepriateľa,sprevádzaní záplavou našich i spojeneckých armád.Bojovali sme statočne a bez zľutovania!Bojovali sme za svoju vlasť,za ženy,deti a starcov, ktorý nás v duchu sprevádzali svojimi modlitbami a nádejou vo víťazstvo.To všetko nám dodávalo ohromnú silu a odvahu.Na tvárach sme cítili krv nepriateľov,zmiešanú s vlastným potom a v ústach pachuť smrti.
JURAJ bojoval ako lev!Mnoho protivníkov pred ním v návale strachu utekalo, keď videli ako triešti lebky ich druhom a mečom, ktorý tiež ovládal s neodmysliteľnou presnosťou, kosil tých,ktorý sa k nemu dostali veľmi blízko.Na jeho zvyčajne milej a láskavej tvári sa v tejto chvíli škerila divokosť a odhodlanie, čo jeho zjavu dodávalo priam strašidelnú podobu.
Spolu sme sa prebojovali hordou nepriateľov až k zadným líniám ich armády,kde rozkazy vydával ten,pre koho sa táto vojna začala.Bol tam kráľ ACHRON!Aj teraz bol zbabelý!Ako vždy ukrýval sa za svojich poddaných.Hoci sám bol dobrým bojovníkom a sila mu vôbec nechýbala,mal srdce zajaca!Hrozne sa bál smrti a všemožne sa vyhýbal konfrontácii s ňou.Obetoval by aj svoju rodinu,len aby sám mohol zostať nažive.
Postupne sme sa z JURAJOM a našimi družinami prebojovali až k nemu, keď zbabelý kráľ obrátil svojho žrebca a dal sa na útek.Juraj nezaváhal ani chvíľu,presným zásahom svojho praku mohutné zviera skolil a ACHRON sa na zemi rozčapil ako žaba,kde ostal ležať.Utekal som sa k nemu,lenže JURAJ ma s mečom v ruke predbehol a v snahe ukončiť túto nezmyselnú vojnu pozabudol na vrchného veliteľa ACHRONOVÝCH vojísk MÉDEUSA,ktorý sa bližil s kopijou k svojmu kráľovi.MÉDEUS bol pripravený položiť za neho svoj život.Videl som už len ako sa MÉDEUS napriahol a svojou ohromnou silou vymrštil oštep priamo na JURAJA.
"JURÁÁÁÁJ poz....",výkrik mi zamrzol na perách , keď som videl, ako sa môj druh pozrel do neba a hlasno vykríkol od neskutočnej bolesti.Práve vo chvíli,keď som MÉDEUSOVI zoťal hlavu, JURAJ padol na kolená a snažil sa vybrať si oštep z tela, zradný kráľ ACHRON vstal a zabodol svoju zlatú dýku do JURAJOVHO statočného srdca.JURAJOVI vojaci sa zbesilo a so šialenstvom v očiach,ktoré ich obklopilo po strate milovaného veliteľa,vrhli na ACHRONA a doslova ho roztrhali od hnevu a neskutočného žiaľu.
Takto sa skončil jeden deň vrhača JURKA!Skončil sa našim slávnym víťazstvom a hrdinskou smrťou môjho najvernejšieho druha a brata vrhača JURAJA.SLÁVA TI JURAJ!!!