Povesť - Timoteus4

Stav
Uzavreté pre ďalšie odpovede.

DeletedUser3690

Hosť
Ó múzy, vzývam vás aby ste mi prišli na pomoc. Pomôžte mne nehodnému slepému rapsódovi rozpomenúť sa ,aby som týmto zbožným ľudom mohol čo najlepšie rozpovedať dávno zabudnutý príbeh o hrdinovi Akakiovi, synovcovi samotného Dia, synovi Poseidona a prekrásnej rybárovej ženy Agalaie!
Dávno pred Trójskou vojnou a Odyseovým putovaním, ešte dávnejšie pred tým než boli založené prekrásne Atény a mocná Sparta, pred múdrym Solónom a Periklom, pred všetkými velikánmi našej civilizácie, existovalo na Západnom pobreží Ázie Minor, v okolí dnešnej Smyrny bájne mesto Grepolis.
Mesto to bolo staré a veľké, niektorí ľudia hovorili, že ho pomohli vybudovať mohutné ruky Diove, ktorý vraj svojím bleskom zrazil polovcu hory a na jej svahu dovolil prvým osadníkom vystavať mesto. Postupom času sa v meste začali schádzať remeselníci a roľníci. Mesto sa stalo najväčším obchodným centrom v Egejskom mori.
V dobe najväčšej slávy bolo mesto obohnané tromi hrubými hradbami a žilo v ňom toľko ľudí, že na ich nasítenie bolo treba snáď milión meríc obilia a ešte raz toľko vína.
Na mohutnom brale uprostred mesta sa nachádzala mohutná dvorana miestneho kráľa Lykanda, prezývaná aj strieborná sieň. No ako to, milí ľudia, vždy býva, pýcha predchádza pád. Kráľ Lykandos nebol zlý kráľ, jeho chybou ale bola jeho záľuba v striebre a bielych kameňoch. Bol nimi priam posadnutý.Jeho dvorana bola plná strieborných sôch, niektoré miestnosti ním boli celé zaplnené a kupoly chrámov a paláca boli postriebrené tak, že sa leskli a cez deň ukazovali lodiam cestu namiesto majáka. Práve to priťahovali aj zlú čarodejnicu Kraku, ktorá bývala neďaleko mesta v lesnatých horách.
Čarodejnica vládla mocným kúzlam, ovládala živly a vedela sa rozprávať s mŕtvymi. Nik nevedel ako dlho žije v horách, no vedeli, že vyháňať ju odtiaľ by bolo bláznovstvo, keďže to nedokázali ani bohovia.
Jedného slnečného dňa, keď sa všetko zdalo v poriadku, sa kráľ rozhodol že navštívi prístav a pozdraví svoj ľud sa však všetko zmenilo. Ako pri každej návšteve mesta i teraz si so sebou kráľ vzal svojich radcov a asi tucet príslušníkov stráže. Po obvyklej návšteve prístavu chcel navštíviť aj trh, no práve vtedy mu strážcovia povedali, že naňho v striebornej sieni čaká nejaká starena. Stráže odbil, s tým, že musí počkať, chcel sa totiž u jedného remeselníka opýtať ako pokračuje práca na jeho striebornom tróne.
Keď všetko skontroloval, vrátil sa do dvorany a rozhodol sa naobedovať. Po upozornení radcov, že starena sa rozhodla ďalej nečakať a odišla sa naradostený pustil do prvého chodu. Ako čas ubiehal prišiel súmrak a spolu s ním čas večernej modlitby. Všetci aristokrati sa vybrali do veľkého chrámu nad mesto.Chrám bol zasvätený Diovi. Okrem neho sa samozrejme v meste nachádzalo chrámov viac, no najväčšie tri boli zasvätené Diovi, Poseidónovi a Hére.
Ráno počas prílivu sa slúži obeta Poseidonovi, na obed keď rodiny spolu jedia sa obetuje hére a keď sa stretá deň s nocou, slúži sa obeta Diovi. Traja kňazi v bielo-zlatých rúchach nakládli do ohniska drevo a chceli ho zapáliť. Keď sa im to snáď na piaty krát nepodarilo začali byť nervózni a vzývali bohov aby sa im ozvali.
V tom začal fúkať silný vietor a v povetrí sa ozval dunivý hlas.
„Lykandos! Počuj moje slová! Ja som Zeus, vládca všetkých bohov, pán ľudí a bleskov! Nedobre si dnes urobil keď si neprijal starenu čo za tebou prišla, ver že to bola čarodejnica Kraka!“ Medzi ľudmi ktorí pred tým zostali stáť ako zamrazený sa objavila panika. Začali si potichu šuškať.
„Ticho!“ zahučal hlas, „Kraka sa veľmi hnevá a už kuje plány ako ovládnuť mesto a tvoj majetok,no ešte je šanca ako ju poraziť.Mojim poslom sa podarilo zistiť, že sa jej podarilo najať veľkého zabijáka, obludu, syna Titánov, brata Atlasovho Tarsea. Tarseus má zajtra večer napadnúť vaše mesto.“
„Čo máme robiť ó veliký?“ opýtal sa hlavný kňaz.
„Pošlem vám na pomoc môjho synovca Akakia, ten Vám pomôže...“
„Ó vznešený, ak sa smiem opýtať, akou silou vládne mocný Akakios?“ opýtal sa pre zmenu kňaz nižší, ale to už Zeus v chráme nebol a drevo obety vzbĺkol. Čiastočne upokojený aristokrati sa vrátili do svojich domovov, každopádne, kráľ dal pre istotu zdvojnásobiť stráže na hradbách a ztrojnásobil stráže pri striebre.
Ráno keď kráľ vstal a vykonal všetko potrebné, priniesli ku kráľovi jedného mladíka. Stráže ho ráno našli pred striebornou dvoranou, aj keď kráľovi tvrdili že ho pristihli ako prelieza hradby. Mal tmavé hnedé vlasy,čierne oči a postavou bol skôr chudý než silný. Podľa kráľa nepredstavoval žiadne nebezpečenstvo a tak im dovolil nech ho pustia.
„Kto si?" opýtal sa ho kráľ.
„Volám sa Akakios, som synom Agalaiinám, otca mi Moiry nedopriali vidieť."
„Ty máš byť ten silný synovec Diov? Záchranca strieborného mesta? Zhuba Tarseova?"
„Som tým kým som, osud ma sem priviedol a osud mi povie čo mám urobiť, ak mám zachrániť mesto urobím to, ak mám preň zomrieť tak zomriem."
„Odvážna to reč, uvidíme čo dokážeš.Akými silami vládneš? Ak sa ti podarí mesto zachrániť, dám ti čo budeš chcieť.
Mojou jedinou silou je viera a rozum, ak ťa požiadam dáš mi všetko striebro čo máš?"
Tu sa kráľ nahneval.
„Ty si sa pomiatol, nič nemáš, nič nedokážeš, a moje striebro by si chcel? Stráže vyhoďte ho."
Blížil sa večer a Akakios sedel v malej krčme na námestí pri bráne ktorá ležala smerom do hôr.
Tu k nemu prišla jedna dievčina, ktorú uuž pred tým videl v dvorane a opýtala sa ho : „Ty si Akakios?"
Hrdina sa usmial a povedal : „Ano som, to ja. Ale to ty už isto vieš."
„Viem, videla som ako ťa môj strýko vyhodil. Nemal si ho tak nahnevať. Striebro vládne jeho srdcu," odpovedala
„A čo vládne tvojmu?" opýtal sa.
„Mne ide o mesto, zachráň ho, prosím ťa."
„Pokúsim sa, ak už pre nič iné, tak aspoň pre teba, kvet Egejský."
Len čo dopovedal rozľahol sa po pobreží dunivý rev a krik. Akakio vybehol na hradbu. To čo uvidel ho mierne poľakalo. K hradbám sa blížil veľký obor, merať mohol snáď 6 metrov, mal obrovské ruky, v ktorých držal skaly. Telo mal pokryté niečím, čo sa podobalo šupinám a odetý bol len v páse - a aj to len sieťovinou.
V momente hodil do hradieb skaly a vytrhol dva stroma ktoré pri ňom stáli.V tom sa ozvalo niečo nečakané. Roh.
Jeho zvuk sa ozýval celým mestom. Z druhej strany hory sa z lesa vyrútilo niečo nečakané.
Skoro 500 členná armáda pozbieraná z odpadlých satyrov, kentaurov a ľudí, ktorým mesto neotvorilo svoje brány keď to potrebovalo. Obor zatiaľ prišiel k bráne a začal do nej búšiť. Asi na tretiu ranu ju zboril a vstúpil do mesta. Na druhej strane sa začala bitka o hradby.
„Rýchlo, utekaj do dvorany," povedal Akakios
„Nie, tam nemožem nik tam nebude, kráľ sa rozhodol odísť z mesta, stráže už od rána nakladajú striebro na lode..."
„Ten zradca," povedal hrdina, vstal, vzal svoju kopiju a rozutekal sa smerom k prelomenej bráne.
Tak ako on vtedy prosil Dia a Poseidona o pomoc i ja teraz prosím múzy aby mi dali silu vám čo najlepšie opísať tento boj. Vojaci utekali za druhé hradby, na jednej strane bol obor, ktorý vraždil všetko vo svojom okolí, na druhej strane síce vojaci ustupovali za druhú hradbu no veľa útočníkov zomrelo.Mestom sa začali šíriť požiare. Akakios zvažoval svoje možnosti a nepriateľove slabiny. Zistil, že ho dokáže poraziť jedine ľsťou a ohňom.
Pomaly sa približoval k protivníkovi.
Ten si ho za chvíľku všimol a pustil sa do neho.
„Zeus, stoj pri mne," povedal a namieril na kolosa kopiju. Hodil.
Mal šťastie a kopija zasiahla oko. Chcel síce zasiahnuť pravé ale obor sa v poslednej chvíli trochu uhol.
To kolosa ešte viac nahnevalo a behom sa rozbehol na Akkakia. Švihol svojím provizórnym kyjom, no tentokrít šťastie opäť stálo na strane hrdinu, ten sa rane uhol a kyj buchol do steny domu. Následky boli obrovské. Zo steny odletel kus kameňa a takmer cez celú sa vytvorila prasklina. To už Akakio držal v ruke druhý oštep a všetkou silou ho hodil po kolosovi.
Bohužiaľ tento krát nemal také šťastie a tak sa pustil do úteku. smerom na trh, ktorý bol centrom boja vojakov a oblúd. Keď dorazil na trh, zbadal že sa boj skončil a vojaci opúšťajú horiace územie. Všetci utekali do bezpečia za druhé hradby. Čoskoro sa prirútil obor, no Diov synovec bol už pripravený a vyskočil spoza stánku. Namieril a hodil obrovi do oka kopiju ktorú našiel zapichnutú v satyrovi. Kolos zaručal a naverímboha sa rozutekal vpred. Akakio sa postavil pred horiacu ruinu a zavolal na obra. Ten bez rozmýšľania zmenil smer a vrhol sa naňho. Akakio sa však vďaka svojej postave rýchlo hodil nabok a obor vletel priamo do ohňa. To bola záhuba Terseaz rodu titánov.
Nasledujúce udalosti mali rýchly spád. Keď obyvatelia zistili, že je obor mŕtvy, pustili sa do opráv a osláv. Mesto znovu ožilo, ľudia sa jednak radovali, no najmä smútili za svojimi blízkymi. Najväčší smútok zavládol v dvorane, kráľ bol mŕvy. Podľa legendy ho našli ako sedí na striebornom tróne so siedmimi šípmi v boku a tak dosekaného, že ho spoznali len reťazi so striebra vykladanej bielymi perlami.
Určite sa pýtate čo sa stalo s Akakiom. Jeho práca sa ešte neskončila. Bezpečnosť mesta nebola zaistená kým nebude Kraka uspokojená. Preto ju šiel navštíviť do lesa. Tam sa s ňou stretol a dohodol sa s ňou na tom, že jej mesto odovzdá tretinu strieborného pokladu a každoročne jej budú posielať menší tribút. Aristokrati potom chceli zvoliť Akkakia za kráľa, no ten odmietol a jedného večera z mesta odišiel. Na jeho hnedákovi s ním sedela neter kráľa Lykanda a na bokoch im viselo 12 mešcov striebra. a päť mešcov drahých kovov.

A že mi neveríte? Neverte, ja tomu verím. Mne to hovorila moja stará mať a tá to počula od susedy, ktorej otec bol jedným z mešťanov. Takže to určite musí byť pravda.


Dočítali ste si báj od slepého gréckeho rapsóda Timoteusa.
 

DeletedUser3690

Hosť
ďakujem snažil som sa aby sa Vám to páčilo...nejde mi ani tak o zlatky i keď aj tie potešia, ale lepšie je uznanie že sa dielo vydarilo...
 

DeletedUser1824

Hosť
keď ti ho tak chvália tak urobím výnimku a prečítam si ho...niekedy :D
 

DeletedUser

Hosť
koľko máš rokov? nie, že by som chcel spovedať, ale pre to aby som mohol zhodnotiť.
 
Stav
Uzavreté pre ďalšie odpovede.
Hore