DeletedUser
Hosť
Akakios bol mladý chlapec. Bol Zeusov synovec a so svojim strýkom nemali moc priateľský vzťah. No keď bol Akakios ešte len malý 4-ročný chlapec Zeus mu zachránil život keď ho mohli zabiť nepriateľský vojaci. Odvtedy nepomohol ani Zeus Akakiosovi ale ani Akakios Zeusovi. No Akakios stále rozmýšľal akoby mohol Zeusovi splatiť dlh, tým, že mu pomôže. A odpoveď na túto otázku prišla keď mal Akakios 15 rokov. Na mesto, v ktorom uctievali Zeusa nadovšetko chcela zaútočiť príšera z hôr. Vojaci bojovali no každý jeden vojak umrel. Drevorubači odmietali pracovať, že vraj oni riskovať životy kvôli drevu nebudú no pán mesta ich aj tak donútil. Ale aj on sa bál. Každú chvíľu naňho mohla príšera zaútočiť a mesto zrovnať so zemou. Pán mesta bol zúfalý a preto sa spýtal v chráme kňazov aby niečo spravili a poprosili boha Zeusa o pomoc. V tú noc keď z lesa išli strašidelné zvuky kňazi sa modlili a prosili Zeusa o pomoc. ,,Máte len jednu šancu“ povedal Zeus a tá znela ,,Musíte požiadať o pomoc môjho synovca je to najmladší no najsilnejší a najšikovnejší bojovník v Grécku. Preto vám radím aby ste ho zavolali len on vám môže pomôcť žije v meste na druhom ostrove no keď mu poviete, že o pomoc ho žiadam ja a tým sa splní jeho dlh uvidíte, že pôjde okamžite.“ Na ďalšie ráno požiadali vojaci Akakiosa o pomoc a ten ihneď súhlasil. No chcel od nich aby mu zabezpečili výzbroj. Oni súhlasili a tak im povedal, že ešte v tú noc príšera umrie. Oni povedali, že súhlasia ale ak neuspeje a zbabelo by ušiel tak ho zabijú a dajú ho ako obeť Zeusovi. Akakios splnil v svojom rodnom meste prácu čo dostal od svojho pána a vydal sa do mesta kde ho už všetci čakali. Chvíľu sa s nimi rozprával a potom keď nadišla noc si išiel obliecť brnenie na hlavu si dal prilbu a osedlali mu koňa. Nikto sa s ním neodvážil ísť ani len pri les dokonca ani pán mesta. Akakiosovi tiež nebolo všetko jedno a aj on pociťoval strach. Chvíľami ľutoval, že tú ponuku prijal no to, že splní Zeusov dlh ho upokojovalo. Zrazu z ničoho nič počul hlasný výkrik a uvidel tú príšeru mala dve veľké žlté oči podliate krvou, na výšku mala približne tri metre, mala obrovské špicaté pazúry a ostré dlhé zuby a ešte mala obrovský jazyk ako had bola to vážne ohava. Akakios s ňou viedol dlhý a statočný boj a spôsobil jej obrovské zranenia no ona ho skoro zabila keby jej nevypichol jedno oko. Tá príšera utiekla a celú noc vrieskala od bolesti. Akakiosa museli ošetrovať a on povedal, že sa vráti a príšeru už nadobro zabije. Keď to dopovedal všetci sa čudovali ešte nebol nikto kto by sa z lesa vrátil a chcel tam ísť znova. Nadišlo ráno a Akakios jedol svoje raňajky mal po tvári samé jazvy a škrabance a keď ľudia uvideli brnenie takmer omdleli bolo celé zdrúzgane štít bol celý doškriabaný a poohýbaný, oštep bol zlámaný na tri časti helma bola popukaná a brnenie ktoré malo chrániť Akakiosa spredu a aj zozadu malo samé zárezy. A kôň? Bol mŕtvy. Pán mesta však povedal, že keď si Akakios brnenie pokazil bude nosiť pokazené jedine čo mu dá nové je zbraň. Po nejakom tom čase sa Akakios pokúsil opäť zaútočiť na príšeru na druhý krát to už nebol úplne vyrovnaný súboj príšera mala navrch, Akakios však bojoval statočne nechcel zomrieť a chcel splniť svoj dlh a zachrániť mesto. Príšera ho už už mohla zabiť keď jej včas dokázal odťať hlavu a štítom si zachrániť holý život. Keď Akakios vyniesol jej hlavu z lesa a dal ju pánovi mesta ten mu povedal. ,,Akakios dokázal si, že aj keď si len malý chlapec aj tak dokážeš poraziť tých najsilnejších a týmto ti oznamujem, že ti patrí naša hlboká vďaka a aj to, že si splnil svoj dlh. A tak Akakiosov dlh zostal splnený a Zeus bol rád, že mesto, v ktorom ho uctievajú nadovšetko je zachránené.