DeletedUser
Hosť
Mestečko Grepolis patrilo k najhonosnejším gréckym mestám. Žili tam mierumilovní a hlavne zbožní ľudia. V meste bolo mnoho chrámov, zasvätených rôznym božstvám. Diovi, Hádovi, Hére, Aténe, či Poseidonovi. Najhonosnejši chrám mal Zeus. Bol pyšný na to ako si ho miestny ľudia cenia. Nádherné chrámy a cčasté obety boli zárukou úspechu mesta. Každoročná úroda bola hojná, epidémie rôznych chorôb sa mu vyhýbali, nepriatelia padali na hradbách, nikdy nie až v meste. Mesto nemalo žiadne problémy. To sa však malo zmeniť.
Bolo krásne slnečné ráno. Obyvatelia Grepolisu vychádzali do ulíc. Prechádzali sa, klebetili. Mnoho ľudí sa zhŕklo na trhovisku pri najnovšom tovare. Skrátka obyčajný letný deň. Z ničoho nič sa ponad mesto prehnal obrovský tieň. Ľudia sa zľakli, no po krátkej chvíli pokračovali vo svojich činnostiach. Tieň mieril na sever, k Aténinmu chrámu. Ľudia opäť začali klebetiť. Zrazu sa ozval škrekot a obrovský rachot. Ľudia zmeraveli od strachu. Netušili, čo sa stalo. Preľaknutí mierili k zdroju. Dav zastal pred Aténiným chrámom. Presnejšie tým čo z neho zostalo. Predná stena bola rovnako ako celá strecha nenávratne zničená. Zostali z nej len na zem popadané sutiny. Našťastie v chráme nikto nebol. Senát misel prijať opatrenia. Povolali miestne vojsko aby strážilo na hradbách. Toto sa nesmie zopakovať. Pre mierumilovných občanov to bol šok. Chceli vedieť, čo sa stalo, a hlavne prečo. Vyslali posla do Delfskej veštiarne.
Na druhý deň nik už na udalosť predošlého dňa nemyslel. Pripomínalo ju už len vojsko pochodujúce na hradbách. Všetci si užívali krásu letného dňa. Všade bol pokoj. Začalo sa stmievať. Ľudia boli spokojní, šťastní. Boli presvedčení, že im už nič nehrozí. Pomaly začali miznúť do svojich domov. Medzi natiahnutými tieňmi budov vo svetle zapadajúceho slnka sa objavil ďaľší. Letel ticho ponad mesto.
Ozval sa strašný rachot. Prestrašení ľudia vyšli do ulíc. Zhŕkli sa na Námestí morských vĺn. Na ňom mal stáť chrám Poseidona. Vo svetle fakieľ bolo vidieť len časti stien. Medzi nimi ležali sutiny. Chrám našťastie bol ešte prázdny, teda nikto neprišiel k újme na zdraví. Všetci boli preľaknutí. Zrútili sa im dva chrámy v priebehu dvoch dní. Už aby bol posol späť.
Medzi tým panoval na Olympe chaos. Zeus bol zdesený z toho, čo sa deje v jeho obľúbenom meste. Zavolal si Akakiosa, svojho synovca, aby ho poslal ochrániť mestečko Grepolis. Niekto z bohov nemá to mesto v láske.
Keď Akakios dorazil do mesta, posol už bol dávno späť. Obyvatelia sa dozvedeli, že ich musí zachrániť niekto s nadpozemskou silou a že príšera sa skrýva v horách. Akakiosa prijali nadšení. V meste za tých pár dní padol aj Hérin aj Hádov chrám. A podobný osud už očakávali aj pri Diovom chráme. Obyvatelia už pár dní nevychádzali z domov. Báli sa o svoje životy. Akakios zobral tucet bojovníkov a vybral sa do hôr za mesto.
Po celodennej výprave založili tábor pod vrcholom. Odtiaľ mali pokračovať vo výprave. Slnko zapadlo a pomaly všetci zaspali. Okrem Akakia. Bdel a udržiaval oheň. Vydržal skoro celú noc, až nadránom zaspal. Vojaci sa rozhodli počkať na Akakia. Krátko pred obedom, keď sa zobudil, vojaci sa už zbrojili. Vyrazili hlbšie do lesa. Príšera mohla byť kdekoľvek. Celý zbytok dňa blúdili lesom ale nič nenašli. Za súmraku sa vrátili do tábora. Akakios opäť držal hliadku, ale nevydržal.
Nadránou sa strhol zo spánku. Niečo začul. Zobral si meč a vybral sa do lesa. Približuje sa ku skale. Je v nej otvor. Približuje sa. Akakios sa zhlboka nadýchne a vchádza. Krk za krokom postupuje. Začuje škrekot. Zvuk vychádza spoza rohu. Akakios stisne meč a skáče spoza rohu. Pred ním stojí obrovský vták - Noh. Akakios sa zaženie mečom, no vták sa uhne. Cvak! Vtákov zobák triafa Akakia do ruky. Valí sa z nej krv. Akakios sotva udrží meč. Opäť sa zaženie. Noh tentoraz nie je dosť rýchly. Akakios mu mečom sekne do nohy. Vták od bolesti zaškrieka. Jaskyňa sa otriasa. Noh opäť zasiahne Akakia. Meč mu vypadne z ruky. Akakios padá na zem. Pomaly sa plazí preč od vtáka. Hádže do vtáka kameň. Noh zúri. Strašidelne zareve. Jaskyňa sa opäť otriasa. Vták sa pokúša vzlietnuť. Naráža do stien jaskyne. Akakios naďalej cúva. Hádže ďalší kameň. Noh sa opäť pokúša vzlietnuť. Zareve. Jaskyňa sa otriasa. Zo stropu padajú prvé kamene. Akakios jeden váčší schmatne a hodí ho o stenu. Jaskyňa sa opäť srašne zatrase a rozpadá sa. Posledné, čo Aakips vidí je zúriaci vták Noh. Zavalia ho balvany.
Vojaci sa zobudili na strašný rachot. Až ráno objavili jaskyňu. Zostúpili dnu. Jasyňa bola však zasipaná. Pomaly odhadzujú kamene. Našli Akakia. Bol celý od krvi, ale žil.
V mestečku ich privítali ako hrdinov. Beštia bola navždy uväznená v padnutej jaskyni. Aspoň si to všetci mysleli...
Bolo krásne slnečné ráno. Obyvatelia Grepolisu vychádzali do ulíc. Prechádzali sa, klebetili. Mnoho ľudí sa zhŕklo na trhovisku pri najnovšom tovare. Skrátka obyčajný letný deň. Z ničoho nič sa ponad mesto prehnal obrovský tieň. Ľudia sa zľakli, no po krátkej chvíli pokračovali vo svojich činnostiach. Tieň mieril na sever, k Aténinmu chrámu. Ľudia opäť začali klebetiť. Zrazu sa ozval škrekot a obrovský rachot. Ľudia zmeraveli od strachu. Netušili, čo sa stalo. Preľaknutí mierili k zdroju. Dav zastal pred Aténiným chrámom. Presnejšie tým čo z neho zostalo. Predná stena bola rovnako ako celá strecha nenávratne zničená. Zostali z nej len na zem popadané sutiny. Našťastie v chráme nikto nebol. Senát misel prijať opatrenia. Povolali miestne vojsko aby strážilo na hradbách. Toto sa nesmie zopakovať. Pre mierumilovných občanov to bol šok. Chceli vedieť, čo sa stalo, a hlavne prečo. Vyslali posla do Delfskej veštiarne.
Na druhý deň nik už na udalosť predošlého dňa nemyslel. Pripomínalo ju už len vojsko pochodujúce na hradbách. Všetci si užívali krásu letného dňa. Všade bol pokoj. Začalo sa stmievať. Ľudia boli spokojní, šťastní. Boli presvedčení, že im už nič nehrozí. Pomaly začali miznúť do svojich domov. Medzi natiahnutými tieňmi budov vo svetle zapadajúceho slnka sa objavil ďaľší. Letel ticho ponad mesto.
Ozval sa strašný rachot. Prestrašení ľudia vyšli do ulíc. Zhŕkli sa na Námestí morských vĺn. Na ňom mal stáť chrám Poseidona. Vo svetle fakieľ bolo vidieť len časti stien. Medzi nimi ležali sutiny. Chrám našťastie bol ešte prázdny, teda nikto neprišiel k újme na zdraví. Všetci boli preľaknutí. Zrútili sa im dva chrámy v priebehu dvoch dní. Už aby bol posol späť.
Medzi tým panoval na Olympe chaos. Zeus bol zdesený z toho, čo sa deje v jeho obľúbenom meste. Zavolal si Akakiosa, svojho synovca, aby ho poslal ochrániť mestečko Grepolis. Niekto z bohov nemá to mesto v láske.
Keď Akakios dorazil do mesta, posol už bol dávno späť. Obyvatelia sa dozvedeli, že ich musí zachrániť niekto s nadpozemskou silou a že príšera sa skrýva v horách. Akakiosa prijali nadšení. V meste za tých pár dní padol aj Hérin aj Hádov chrám. A podobný osud už očakávali aj pri Diovom chráme. Obyvatelia už pár dní nevychádzali z domov. Báli sa o svoje životy. Akakios zobral tucet bojovníkov a vybral sa do hôr za mesto.
Po celodennej výprave založili tábor pod vrcholom. Odtiaľ mali pokračovať vo výprave. Slnko zapadlo a pomaly všetci zaspali. Okrem Akakia. Bdel a udržiaval oheň. Vydržal skoro celú noc, až nadránom zaspal. Vojaci sa rozhodli počkať na Akakia. Krátko pred obedom, keď sa zobudil, vojaci sa už zbrojili. Vyrazili hlbšie do lesa. Príšera mohla byť kdekoľvek. Celý zbytok dňa blúdili lesom ale nič nenašli. Za súmraku sa vrátili do tábora. Akakios opäť držal hliadku, ale nevydržal.
Nadránou sa strhol zo spánku. Niečo začul. Zobral si meč a vybral sa do lesa. Približuje sa ku skale. Je v nej otvor. Približuje sa. Akakios sa zhlboka nadýchne a vchádza. Krk za krokom postupuje. Začuje škrekot. Zvuk vychádza spoza rohu. Akakios stisne meč a skáče spoza rohu. Pred ním stojí obrovský vták - Noh. Akakios sa zaženie mečom, no vták sa uhne. Cvak! Vtákov zobák triafa Akakia do ruky. Valí sa z nej krv. Akakios sotva udrží meč. Opäť sa zaženie. Noh tentoraz nie je dosť rýchly. Akakios mu mečom sekne do nohy. Vták od bolesti zaškrieka. Jaskyňa sa otriasa. Noh opäť zasiahne Akakia. Meč mu vypadne z ruky. Akakios padá na zem. Pomaly sa plazí preč od vtáka. Hádže do vtáka kameň. Noh zúri. Strašidelne zareve. Jaskyňa sa opäť otriasa. Vták sa pokúša vzlietnuť. Naráža do stien jaskyne. Akakios naďalej cúva. Hádže ďalší kameň. Noh sa opäť pokúša vzlietnuť. Zareve. Jaskyňa sa otriasa. Zo stropu padajú prvé kamene. Akakios jeden váčší schmatne a hodí ho o stenu. Jaskyňa sa opäť srašne zatrase a rozpadá sa. Posledné, čo Aakips vidí je zúriaci vták Noh. Zavalia ho balvany.
Vojaci sa zobudili na strašný rachot. Až ráno objavili jaskyňu. Zostúpili dnu. Jasyňa bola však zasipaná. Pomaly odhadzujú kamene. Našli Akakia. Bol celý od krvi, ale žil.
V mestečku ich privítali ako hrdinov. Beštia bola navždy uväznená v padnutej jaskyni. Aspoň si to všetci mysleli...